Nie je to vždy také jednoduché
Hanka,
určite je na svete pár žien, ktoré dokázali odísť včas.
Ale ak sa na to pozrieme objektívne, myslím, že v naprostej vačšine prípadov domáceho násilia tomuto predchádzalo psychické ponižovanie, ubíjanie partnerovho sebavedomia a tak podobne. Vlastne takto ten budúci násilník dokáže milujúceho partnera dostať do depresií, presvedčiť ho, že bez neho ten druhý neprežije a tak podobne...
No a keď už príde aj k tomu fyzickému násiliu, vačšinou je obeťou už poriadne zdeptaná osobnosť, ktorá si neverí, vie, že je to zlé čo sa deje, ale vraví si, že nabudúce tomu zabráni (samozrejme nezabráni), vyčíta si všetko kvoli deťom, považuje sa za neschopného rodiča a tak podobne.
V nezriedka prípadoch to došlo až k samovražde, hoci ten týraný partner svoje deti miloval.
V takej situácii nie je jednoduché rozumne jednať. Myslím, že to nie je vždy výrazom slabosti týraného partnera...je to dosledok totálne zničenej duše a následne i tela...
Schválne používam výraz "týraný partner", pretože to nie vždy sú len ženy..aj keď v naprostej vačšine prípadov to sú práve ženy - matky.
Odpovědět