nesuhlasim s kritikou

Ahoj, ja som autorkine slova pochopila tak, ze dnesni rodicia sa za kazdu cenu snazia distancovat od svojich rodicov, pohrdaju ich metodami vychovy a spravania sa (vlastne si tym dvyhaju svoje sebavedomie a zlepsuju sebaobraz). Tuto neuctu voci vlastnym rodicom jasne davaju najavo aj pred svojimi detmi a tak im zanechavaju vzor spravania sa "neucta k rodicom". Autorka, podla mna, apeluje na snahu o pochopenie vlastných rodičov. Ona nesuhlasi ani s niektorymi postupmi vlastnej matky (ako pise) ale snazi sa ju pochopit, vcitit sa do jej pozicie, aby jej lepsie porozumela. V konecno dosledku to ma za nasledok, ze chape, ze tu neslo o nelasku matky k nej, ale o potrebu mat syna, cize netyka sa to jej, ale tuzby matky. Vycistuje to vztahy a umoznuje to rodicom, aby sa naozaj vyvarovali chybam, ktore ich rodicia robili.

Co sa tyka "chvali" na vychovu deti v minulosti, autroka jasne hovori, ze nasi rodicia boli viac disciplinovani, rozumnejsi voci nasim poziadavkam, vynakladali viac usilia a bojovali o svoje manzelstva (samozrejme nie preto, ze boli lepsi ako my, ale preto, ze spolocenska klima ich k tomu viedla). A prave aj nam odovzdavali informaciu, ze vztahy je potrebne budovat. Ona nechvali jasle, ale dava dnesnym vsevedym rodicom aj priklady dobrej rodicovskej praxe z minulosti. To ci dieta date od 2 alebo od troch do skolky, to ci ho nosime v satku, moze byt len forma (ako sama pise). Ide o to do akej miery sa mama venuje dietatu ked je s nim, ci mu prejavuje lasku, ako s nim komunikuje, ci mu "odpusta" jeho chyby, ale zaroven sa ich snazi bez strachu korigovat. Su matky, ktore dali deti do jasliciek, ale nikdy v praci neostavali 10 a viac hodin (ani po 3 rokoch dietata) a su matky, ktore sa sice starali o deti cele 4 roky, ale potom ked nastupili do prace pomali zmyzli z zivota dietata. U nich tie 4 roky mozeme skor nazvat formou.