Re: Smutná zpráva

Ahoj Helena

Zial aj ja som dostala tohto roku od osudu tazky uder ako tvoja kamaratka. U mna sa stalo ale nieco nepochopitelne, nad cim krutia i lekari hlavou a nemozu mi dat stale odpoved, ze preco. Ja som stratila moje dietatko v 9 mesiaci a sice 3 dni pred planovanym terminom porodu. Vlastne vsetko som spozorovala tak nevinne a sice jedneho dna som prestala citit pohyhy mojej dcerky, tak ako zvycajne (vzdy bola velmi cule miminko a v brusku riadne davalo poznat, ze sa ma k svetu) a tak ked som ju v jeden den necitila ako zvycajne som si myslela, ze sa uz pripravujeme spolocne na porod, no na druhy den rano som uz bola velmi nervozna, a chcela som ju vidiet aspon cez ultrazvuk, ze ci naozaj je vsetko v poriadku. A vtedy prisla ta strasna sprava, tak hrozne bolestna, ked mi doktor sam v soku oznamil, vase dietatko nezije, srdiecko mu uz nebije. O tom ake srdcervuce pocity som musela potom prezivat, nebudem teraz rozpisovat, velmi to bolelo a boli. Moja dcerka bola krasne pomerne velke miminko (3,60 kg 50 cm), no preco sa rozhodlo predsa neprist na tento svet, nik mi nedal odpoved. Pocas celeho tehotenstva som citila vyborne, neboli ziadne komplikacie a predsa sa skoncilo vsetko tak tragicky.

Co sa tyka tvojej otazky, ze ako sa mas spravat. Kazdy sme iny, ale mne velmi pomohlo, ze moja rodina drzala pri mne, hoci mi to hrozne tazko padlo sa s nimi vobec stretnut a porozpravat, no nakoniec to aj velmi pomohlo. Taktiez som uvitala, ze moja dobra kamaratka ma nenechala doslova v stichu a vedela ma prijat aj s touto mojou tazkou zivotnou skusenostou, ktorou teraz prechadzam. Preto ak ti mozem poradit, spravaj sa k svojej kamaratke ako predtym, ona ti sama ukaze, co potrebuje, ci sa s tebou porozpravat, ci byt trochu sama. Tiez nezatajuj pred nou, ze mas radost zo svojho dietatka, pretoze to sama vyciti, ze ti je trapne hovorit pred nou o radostiach co prinasaju deti, lebo jej sa stalo to a to. Sama som to pocitila a o vela viac mi to ublizilo ako ked sa ludia predomnou tesili zo svojich deti, tesila som sa skutocne s nimi, i ked mi vyhrkli casto slzy, ze preco som ja toto nemala dopriate.
Este by som ti toho vedela vela napisat, ale myslim, ze som aspon z casti napisala odpoved na to co ta zaujimalo.
Tebe a tvojmu miminku prajem este vela stastnych prezitych chvil a Tvojej kamaratke vela sily do dalsieho zivota.
S pozdravom, Denisa