1.8.2005 22:21:56 Zuzana+dcéra(04/01),syn(07/04)
Reflux
Ešte som si spomenula na jeden článok v časopise Dieťa - váš prípad to asi nebude, ale možno to pomôže niekomu inému.
Jedna mamina tam opisovala, ako mali extrémne uplakané a "žravé" dieťa. Stále len plakalo, chcelo jesť, odmietalo byť v postieľke, kočíku - to všetko deň-noc.. - jediné čo zaberalo bolo veľmi časté kojenie a nosenie na rukách.
Po niekoľkých mesiacoch boli rodičia so silami v koncoch. Až keď sa išli poradiť s jednou odborníčkou na kojenie, tú napadlo dôkladne pátrať po príčinách. Vypytovala sa, ako sa dieťa presne prejavuje, kedy plače, kedy je nespokojné... No a vyšetreniami sa u dieťatka odhalil skrytý reflux. Práve tým, že bol skrytý, bol zákerný - dieťa nevracalo, ako sa bežne stáva. Avšak neustále sa mu vracalo natrávené mlieko do pažeráka a vyššie a tak bábo tú strašnú bolesť, ktorú spôsobuje pálenie žáhy, skúšalo riešiť po svojom. Takže pýtalo piť, aby spláchlo mlieko vrátené. Pýtalo sa na ruky, pretože v tejto polohe sa mlieko nevracalo do pažeráka tak ľahko, v zvislej polohe sa mu vždy uľavilo...
Paradoxom bolo, že na to neprišla ani pediatrička a že dokonca na to neprišli ani pri predchádzajúcom vyšetrení na reflux - to podozrenie tam bolo totiž už predtým. Po dodržaní doporučených pravidiel - napr. častejšie kojenie v menších množstvách, polohovanie po jedle - v noci napr. v sedačke... sa problém oveľa zmiernil.
Pamätám sa, ako tá mamina písala, že ďakuje sama sebe, že dieťa nenechala vyplakať. Vraj si vypočuli dosť múdrych rád, ako ho rozmaznávajú, ako mu nestačí mlieko, ako ho treba nechať vyplakať, netreba ho nosiť na rukách...
Podľa môjho názoru, ak plače malé bábo, nikdy to nie je preto, že by chcelo s okolím zametať. Vždy má nejaký problém, o ktorom ale nevie nič povedať. A tým problémom kľudne môže byť aj obyčajná nuda alebo chuť presúvať sa, hoci to ešte nezvláda. Veľa ukričaných detí je aj medzi inteligentnými deťmi - často potrebujú viac podnetov a tak rodičov "otravujú" častejšie :-).
A ešte jedna poznámka k nervóznym prvorodeným a kľudným druhorodeným. Aj u nás to bolo tak. Na staršej dcére sa čiastočne podpisovala moja neistota, ale aj tak bola veľmi "akčné" dieťa. Syn je o dosť kľudnejší, podľa mňa to ale nie je len tým, že cíti, že naňho nie je toľko času. Pre druhorodeného je totiž neskutočným zdrojom podnetov práve staršie dieťa. Je logické, že nevyžaduje toľko podnetov od matky, keď môže pozorovať staršie torpédo v akcii :-).
Odpovědět