Re: montes.

30 individualít v triede, 30 osobností viesť je náročné a ťažké. Keby si tú svoju individualitu každý uplatňoval tak, ako umožňuje Montessori, asi by to skončilo zle nedobre. Bohužiaľ musím trvať na tom, že najprv sa dieťa musí učiť prispôsobeniu a spôsobu sebaovládania a potom vnímať svoju indiviualitu a jej rešpekt k nej. Lebo moja sloboda napríklad končí tam,kde začína sloboda druhého človeka. Ako k tomu napríklad prídu ostatní, keď sa v triede niečo robí, je písomka, ráta sa príklad z fyziky a žiačik vyhlási, že jeho fyzika nebaví a nebude z nej nič robiť a písomku nenapíše. OK, dôsledok, dostane pätku, prípadne štvorku, bude preliezať, s takými známkami (ak je ich viac) tak ho nevezmú na gymnázium, na vysokú, nikam. Možno v živote nájde oblasť, ktorá ho osloví a v ktorej vynikne a ktorá ho naplní a bude baviť. Avšak bez vzdelania, pretože akosi mu nikto nevštepil že aj keď ťa to nebaví a neoslovuje, treba sa to naučiť, treba to dostať do hlavy, pochopiť, pretože v budúcnosti sa na tom bude stavať. Na gymnázium sa brali do úvahy známky aj iných predmetov.My sme napríklad chodili povinne na výchovné koncerty, viem, že puberťáci voči tomu rebelovali a frfľali,že musia počúvať klasikov (keď im vo walkmanoch znel deathmetal) ale viem, že to nikomu neublížilo a osobne za seba môžem povedať,že práve naopak, mne to prospelo, rozhľad čo som získala pri klasických koncertoch vo mne aktivoval zmysel pre hudbu a túžbu ovládať aspoň jeden hudobný nástroj. Možno to znie paradoxne, ale krása vnútená takýmto direktívnym spôsobom mi obohatila život a viedla ma k niečomu veľmi pozitívnemu a nežnému. Preto keď počujem výrazy ako voľná výchova, chytám sa za hlavu, to nie je namierené proti rodičom, ale proti dôsledkom ktoré sposôsobuje voľná výchova (to je skoro ako voľné manželstvo).