Re: Poďakovanie!!!

Nikto nevie ako mi pomôcť. Ani moji súrodenci a ani spychológ to nedokázal, hoci som dostala na neho vynikajúce referencie. Predpísané sedatíva ma na chvíľu trochu "oblbli", ale daný problém neriešili. Bude to tým, že som vo veľmi krátkom čase zažila strašne veľa sklamania a jedno horšie od druhého. Na manžela som bola citovo veľmi naviazaná. Chcem ísť dopredu a niekam sa pohnúť no nevádzem. Rada by som sa odrazila z toho dna a začala nový život, ale nemám silu a životnú energiu.Aj to málo čo vôbec dokážem spraviť, je nasilu. V myšienkach si často predstavujem, aký by sme boli všetci štastní, keby manžela nezkolila tá zákerná choroba. Bobužiaľ skutočnosť je iná a už nezvratná. Spomínam na všetko to, čo sme si v posledné spoločne prežité dni povedali. Boli hrozne ťažké a bojovali sme s tým obaja. Preto je pre mňa veľmi ťažké na to všetko zabudnúť a kráčať ďalej. Vážim si každú jednu radu a podnet. Veľa šťastia! Aňa