Re: Pokus o radu...

Milá Dita! Úprimne ďakujem za rady, ktoré by možno zmierili, alebo úplne vyliečili moju chorú dušu. Verte mi aj ja som na podnet mojich detí navštívila odbornú pomoc psychológa. Lieky ktoré mi predpísal boli veľmi kvalitné, hlavne nenávikové. Trochu mi pomohli dostať sa z toho najhoršieho, ale začala som po nich veľmi priberať /za 3 mesiace 8 kg/, tak mi ich lekár z dôvodu možných ďalších negatívnych vplyvov na moje zdravie, radšej vysadil a nadradil inými. No tie mi nezaberajú. Najhorší je pocit samoty, vnútorného prázdna a beznádeje. Stále ma prenasledujú negatívne myšlienky, rozmýšľam ako to všetko sama s deťmi zvládnem. Všetku energiu som venovala hlavne mojej rodine, záchrane manželstva a záchrane života môjmu manželovi. Všetko bolo zbytočné. Už nevládzem a mne nemá kto pomôcť. Nemám oporu ani u svokrovcov, pretože krátko po manželovej smrti, obvinili mňa z jeho choroby a následného úmrtia, čo bola ďalšia životná rana. Svojich rodičov už bohužiaľ nemám. Nemám sa komu vyžalovať, vyrozprávať. Stratila som dôveru ľudí. Všetci mi hovoria, že to chce čas, ale ja mám pocit, že čas nevyrieši nič, iba sa naučíme s tým žiť. Ešte raz vďaka! Aňa