Nevera

Tiež som prežila neveru na vlastnej koži.Bol to pre mňa obrovský životný šok. Nemohla som tomu uveriť, pretože manžel bol ku mne vždy veľmi pozorný, spolu sme si plánovali budúcnosť,dovolenky, postavili sme chalupu, úžasne mi pomáhal pri výchove našich detí, veľa sme sa smiali a o všeličom rozprávali, bol úžasný spoločník, nikdy sme sa nenudili...Veľmi som bola pyšná aj na jeho pracovné úspechy. S odhalením nevery som sa nevedela vyrovnať a on mi to zrazu nevedel vysvetliť.Odmietal rozhovory na túto tému s tým, že všetko raz začne a raz skončí a že sám nevie prečo to spravil. Jeho mimomanželský vzťah trval dva roky. Hľada som v sebe chybu, nechápala som prečo to spravil, ako sa tak mohol toľký čas predomnou, deťmi a pred jeho rodičmi pretvarovať. V ten moment som mu prestala dôverovať a aj to čo sme si dovtedy spolu rozprávali, o čom sme snívali, bolo zrazu ukrutné klamstvo. Preplakala som celé noci. V zamestnaní a pred jeho rodičmi som sa tvárila že sa nič nedeje, pretože som to pokladala za náš problém a nechcela som tým zaťažovať okolie. Zrazu začala naša komunikácia viaznúť a rozprávanie sme obmedzili len na to najnutnejšie. Toto hrozné obdobie trvalo dva roky. Musela som navštíviť odbornú pomoc, pretože manžel nič nechcel riešiť a ani navštíviť manželskú poradňu.Postupne sme sa začali odcudzovať jeden druhému. Časom som na ňom spozorovala, že chodí z práce čoraz viac a viac unavený,bez iskry v očiach, k čomu sa neskôr pridružili aj iné zdravotné problémy zažívacieho charakteru. Až na moje naliehanie som ho doviezla na pohotovosť, kde mu zistili rakovinu hrubého čreva, bez prítomnosti metaztáz. Okamžite ho museli operovať. Nervovo som sa zrútila, pretože to bol pre mňa ďalší nečakaný životný šok. Pred Vianocami, keď som ho priviezla z nemocnice domov mi povedal, že všetko dá tento rok /2009/do poriadku a začneme žiť znovu tak, ako predtým a aby som mu všetko odpustila.Odpustila som mu s tým,že možno to bolo pre nás oboch poučenie, alebo výzva od Pána Boha, aby sme si viac vážili jeden druhého. Verili sme, že naordinovanú polročnú liečbu zvládne a začneme nový plnohodnotný život.Pomáhala som mu, ako som bola schopná. Ukrývala pred ním moje trápenie a bolesť ktorú som prežívala, len aby bol psychicky v poriadku. Bohužiaľ po 2 týždňoch chemoterapie, nastali ďalšie veľmi veľké zdravotné komplikácie, zauzlenie čriev, po ktorých ma môj manžel navždy opustil. Dostala som sa do hlbokej depresie, pocitu viny a beznádeje. Nedokázala som vstať z postele, len som hľadela do prázdna a premietala si celý náš spoločný život.Zrazu môj život prestal mať zmysel. Navždy som stratila muža môjho života. Dodnes mi hlavou vŕtajú rôzne myšlienky. Prečo nás Pán Boh takto potrestal? Napriek všetkému som ho milovala celým svojim srdcom a aj navždy budem.Prežili sme spolu krásnych 23 rokov. Neviem bez neho žiť.Trápim sa ešte viac ako predtým. Trpím nespavosťou a depresiami. Preto prosím, vážte si každú spoločne prežitú chvíľu, lebo nikdy neviete, či nie je tá posledná. S pozdravom Aňa