7.11.2002 13:36:23 Zuzana
pekné...
Ahoj, Klára, nie si žiaľ jediná, tiež sa nám niečo podobné stalo... ale po druhom prečítaní ma zarazilo, že stará pani, hoci vás dovtedy len náhodne stretávala na piesku, presne vedela ako sa voláš a kde bývaš! Zistila si o vás zopár informácií, alebo sa niekoho vypytovala a išla naisto. Takže o nejakej chuderke utrápenej sa asi nedá hovoriť. Pekne naplánované a vykonané. Ja sa od istého času bojím pozývať cudzích ľudí do svojho bytu a aj so susedmi sa rozprávame vonku. Dokonca aj voči rodine som opatrná od chvíle, kedy sa k nám nanútil vzdialený bratranec (šofér náklaďáku), ktorý potreboval prečkať vždy pár hodín v teple, kým mu naložia auto. No, vždy sa navečeral, dal si kávu, trošku si zdriemol... navyše nebol veľmi čistotný a tak som mu asi po treťom raze dala najavo, že nám to takto nevyhovuje a že mu nájdem lacnú ubytovňu. Potom vysvitlo, že on dostáva príplatky na stravu a nocľah, ale ten si odkladá a prespáva radšej v aute... a v zime využíva známych a rodinu. Bolo mi strašne trápne, keď som mu to mala povedať, nie som vôbec rázny človek ale on sa trápne vôbec necítil. Ja blbec. No a odvtedy sa aj s rodinou (samozrejme s výnimkou rodičov a súrodencov z oboch strán) stretávame radšej na neutrálnom mieste v kaviarni, parku a pod. Peniaze už zo zásady požičiavam len overeným ľuďom a cudzím odpovedám rázne NIE.
Odpovědět