Ďakujem, Ropu

Lesnú školku (nepravidelne tam chodil syn) v okrese máme, ale je dosť z ruky, okrem toho potrebuješ auto, a na bezpečnú jazdu si bohužiaĺ neverím (moj velký hendikep - nejazdím

).
Ponuka z Montessori už raz ku mne prišla, ale bolo to v nevhodné obdobie, navyše som to mala len zhruba načítané a nevyskúšané a ešte by som sa necítila na to učiť, keďže som bola AP.
Ale chcem byť pripravená na situáciu, ak by sa ponuka zopakovala (sami ma požiadali, aby som nechala kontakt na seba).
Ako zareagujem, čo vlastne chcem?
Ako všetko, aj MTS má nielen výhody, ale i nevýhody.
Tam to bolo pomerne tiché, kľudné a vzhled paní učitelek presne odpovedal tomu, čo by tam človek asi tak očakával.
A ja vyzerám o dosť inak, minimálne na pohľad by som tam nezapadla. Pani učiteľky sú krásne, jemné ezo bytosti. Ja som temperamentný divoch, ktorý sa veľa smeje (často i nahlas), s deťmi si nielen šeptá a povídá, ale sem-tam i zablbne, tancuje, skáče a tak


Obliekam sa športovo a neviem, či by som sa dokázala preorientovať...
Keby som mala v našej triede kolegyňu otvorenú zmenám, niečo by sa určite dalo zlepšiť, aj keď by toho bolo omnoho menej než by som chcela. Hračky vyhádzať nemožeme

(nedala by som preč všetky), deti opravdovú kuchynku mať nikdy nebudú, no i tak by to šlo vylepšiť aniž by to bolo príliš revolučné
