Re: kyseliny - pohľad z druhej strany

Tak ten článok je dovolím si tvrdiť o mne, áno trafená hus, bla-bla... ale pekne po poriadku:
Do práce som chodila celkom rada aj keď som ťahala za dvoch a nevedela čo je piatok a čo sviatok. Potom sme na oddelenie dostali posilu -chlapa, typického "úradníčka" ktorý si sem chodil na 8 hodín posedieť v teple, pošprtať sa v nose (aj v iných telesných otvoroch), vypiť si kávičku a riešiť veci medzi zemou a nebom. Bol to vyspelý jedinec, všetko riešil "s nadhľadom a humorom". Práca mu išla od ruky a to doslava (končila na stoloch iných pracovníkov). Každý problém bol pre neho "administratívnou záležitosťou" ktorá sa dá zvládnuť šmahom ruky (len preboha nie jeho ruky). Šéf bol roky zvyknutý na to že práca sa proste urobiť musela. Najväčšou smolou bolo že ten nový človek mal so mnou tvoriť "tandem" - ha-ha bol skôr brzdou. Človiečik bol schopným rečníkom (občas možno aj prispel na nejaký ten server článočkom), šéf sa v ňom videl. Snažila som sa s ním vyjsť, vysvetľovala spôsob práce, snažila sa ho zasvätiť do chodu firmy, preniesť na neho časť zodpovednosti (tak to malo byť podľa šéfa)... Všetko márne. Dokonca sa snažil ohovoriť ma u ostatných zamestnacov, vraj som hašterivá, a vraj u mňa po puberte nastala asi rovno menopauza. Bola som strhaná ako kalendár v novembri, na každého som štekala. Tak mi manžel povedal, čo sa trápiš, plánujeme mimi, tak ho budeme mať o čosi skôr, budeš doma žiadne stresy, a keď sa o tri roky vrátiš do firmy možno už bude všetko inak. Otehotnela som takmer hneď. Do práce som chodila vysmiata, vedela som, že to mám už len "za pár". Aj cez nevoľnosti som sa cítila ľahúčko ako pierko. Tú zmenu videl každý. Myslíte si že to spôsobilo len to tehotenstvo??? Koľké z Vás majú okolo seba v práci takýchto "pohodárov"???