Re: Už 3 roky nevím, co je to spát celou noc

Lucka,

myslela som to tak, že to, aké spacie návyky bude mať dieťa v predškolskom a školskom veku, až tak úplne nezávisí od toho, či spalo od narodenia v svojej izbe a posteli alebo s rodičmi. Mám kamarátku, ktorej dieťa zaspávalo bez problémov samé, avšak okolo druhého roku sa uňho prejavili v istom období nočné desy - museli ho budiť a ukľudňovať. My sme ich napríklad vôbec nepoznali, dcérka mala zlé sny väčšinou len deň predtým, ako sa u nej prejavila choroba. Obdobne kamarátov syn, napriek tomu, že mal vlastnú izbu, chodieval aj ako 5 ročný k rodičom do postele. Samozrejme, že z toho nerobím žiadne jednoznačné závery.

Dobre si pochopila, že dcérka prešla viacerými zmenami naraz. V priebehu polroka sa jej narodil súrodenec, nastúpila do škôlky, presťahovali sme sa do iného mesta a dali sme ju do samostatnej izby. Každá z týchto zmien môže u dieťaťa vyvolať veľký stres. Všetky sme jej preto dávkovali postupne, napriek tomu som sa obávala toho, aký to bude mať na ňu vplyv (samozrejme aj na spanie). Preto ma teší, že je to tak, ako to je (netvrdím, že sa to nemôže zmeniť).
S tým prechodom do vlastnej postieľky to bolo tak, že najprv som ju naučila samostane zaspávať, namiesto mlieka na zaspatie som si ju túlila, rozprávala jej dokolečka rozprávky a pod. Ostávala ale stále v našej posteli. Nakoniec som jej nenásilne odbúrala nočné kojenie. No a sama od seba jedného dňa prehlásila, že chce ísť do svojej postieľky. Mala ju pri našej posteli, takže nebol problém, aby v noci prešla k nám. Odvtedy usínala vo svojom. No a po presťahovaní sme jej tento systém niekoľko týždňov zachovali a potom sme jej jedného dňa ponúkli posteľ vo vlastnej izbe. Opäť bez jediného slova protestu prešla do vlastnej izby. Možno sa to niekomu zdá komplikované a zdĺhavé, ale na základe doterajších skúseností myslím, že podobne to bude aj tým jej nočným občasným budením a uisťovaním sa.
Ja si stále myslím, že takýto podľa mňa citlivý prístup má opodstanenie. Dcérka bola od narodenia veľmi precitlivelá, dosť na mňa fixovaná a opatrná. Tu by zas niekto mohol namietať, že práve kvôli nášmu prístupu, ja si to nemyslím. Tá jej citlivosť sa prejavovala od narodenia, keď ešte nemohla byť pod vplyvom "zlozvykov", bola proste vrodená. Som presvedčená, že práve preto, že sme ju do ničoho netlačili, že sme jej umožnili byť s nami vždy, kedy chcela - aj v kúpeľni, aj na WC :-), aj v noci..., sme mnohé z tej jej precitlivelosti okresali.
Momentálne je veľmi sebavedomá, samostatná(možno nie úplne dokonale v tom spaní :-))a odvážna, musíme skôr riešiť, ako ju varovať, aby ju neodlákal nejaký okoloidúci :-). Spontánne sa dáva do reči s hocikým, sama si vybaví mnohé veci... Nie je na nej vidieť, že bola kedysi taká závisláčka. Citlivá je stále, ale otočilo sa to iným smerom.

Táto debata podľa mňa aj tak nemá žiadne riešenie. Každý je náchylný riadiť sa svojim inštinktom a keďže názorov na spanie je veľa, nie je problém nájsť si príslušnú literatúru, ktorá mu to odobrí. Mňa len trochu štvalo, že väčšina názorov v diskusiách a časopisoch smeruje k (podľa mňa) prílišnému tlačeniu detí do samostatnosti v otázkach spania. Hoci pri odvykaní od plienok, dudlíka, nástupe do škôlky, vození v kočíku, pití z fľašky.... sa už pomaly presaduje jemný prístup, pri spánku sa ešte stále stretneš najčastejšie s tvrdým prístupom - nechať vyplakať (podľa rôznych metód) - pritom sa to týka aj 6 mesačných bábätiek. Ja som len chcela uviesť, že aj pri spaní je možné ísť na to jemne, nechať to viacmenej na dieťati. Tým nemyslím, že budem čakať, ako sa rozhodne dieťa a nechám ho do polnoci hore alebo ho nechám v noci jesť či hrať sa. Myslím, že by sme sa celkom zhodli v metódach "učenia" na vlastnú posteľ, ale nezhodneme sa v správnom veku. Ja podľa svojej skúsenosti vidím, že je možné počkať do 2-3 rokov a nič sa nestane. Je to náročnejšie na rodičov, ale v konečnom dôsledku na väčšine 3-4 ročných detí nespoznáš, či spali s rodičmi, dokedy boli na MM a do kedy mali plienky. Podľa mňa sa dá nočné budenie riešiť aj tým, že si dieťa zoberieš do postele. Ak sa s rodičmi vzájomne nerušia, je to tiež spôsob, ako sa matka vyspí a na dieťati to napriek niektorým tvrdeniam nezanechá následky.
Podľa zdrojov, ktorými sa riadim ja, je nočné budenie normálne, je normálne, ak deti v noci pýtajú MM (hoci aj trojročné). Je mi jasné, že ty máš iný názor, už si ho uviedla, a myslím, že vzájomne to tu nerozhodneme a nedopátrame sa k objektívnej pravde. Asi by sme mohli debatovať donekonečna, lenže ja potom vysedávam na internete viac ako chcem :-))) a ukracujem sa o spánok dobrovoľne :-))).