Re: Už 3 roky nevím, co je to spát celou noc

Lida,

nie, nechcela som si rýpnuť. Takisto netvrdím, že nemáš s dvojčatami dobrý vzťah - ten sa určite nemeria stráveným časom. Moje deti milujú starých rodičov, hoci s nimi nebývajú 24 h denne.
Reagovala som na Tvoj príspevok preto, že si spomínala, že Ti deti spia od 6 týždňov. Podľa môjho názoru bola ale Tvoja východisková situácia odlišná od situácie väčšiny matiek, ktoré majú často sa budiace deti, preto som to napísala.

Napriek tomu, že každé dieťa je iné (mám doma dve, tak to jasne vidím) si stále stojím za svojim tvrdením. Dieťa, ktoré je stále s matkou, je kojené, hlavne to, ktoré je kojené výlučne, podľa potreby, a nemá dudlík, sa pravdepodobne bude dožadovať matky v noci častejšie ako dieťa nekojené a s dudlíkom. Ten dudlík som pôvodne nespomenula, no je dosť podstatný. Zaujímalo by ma, ktorá z vás, čo ste reagovali a tvrdili, že spanie s kojením a pod. nesúvidí, má doma dieťa od narodenia bez dudlíka. Mnohé kojené deti sa ukľudňujú kojením a pri ňom zaspávajú - a preto logicky, ako ste mnohé písali, vyžadujú rovnaké uspanie aj v noci. Je to ale to isté ako pri dudlíku, až na to, že dudlík na spanie u 6 alebo 18 mesačného dieťaťa málokto považuje za zlozvyk. Dudlíkové deti tiež prejdú obdobím, že k nim treba vstávať a dudlík im x-krát podať, ale málokoho napadne ich od neho v tomto období odúčať vyplakaním. Takisto neskôr, keď už si ho dajú do pusy samé, ich nikto nenecháva plakať, čaká sa tak do 2-3 rokov. S uspávaním pri kojení je to to isté, až na to, že matka musí vstávať a preto sa jej podsúva, že si zato môže, lebo jej dieťa má zlozvyk. Z môjho pohľadu je to ale rovnaký zlozvyk ako dudlík, dokonca menší, pretože pre mňa je prsník prirodzenejší ako kus gumy či silikónu. Niektoré deti majú aj dudlík, ale aj tak v noci vyžadujú matku, jednoducho robia to, čo im je prirodzené.

Mne na Ferberovi a spol. vadí hlavne to, že keď sa o nich začne diskutovať, často sa tvrdí, že je to dobré pre DETI. Vraj im hrozí pri spaní s rodičmi SIDS, budú prehnané závislé na rodičoch, častým budením sa ohrozuje ich vývoj, bývajú cez deň unavené, narušia si na dlhé roky spánkový cyklus apod. Väčšina z toho nie je pravda (napr. sú stránky, ktoré tvrdia, že family-bed riziko SIDS zmenšuje).
Ak Ferber, tak treba povedať pravdu - nie je v záujme detí, ale RODIČOV. Deti nemajú zlozvyk, robia to, čo im je prirodzené. Pre ne je prirodzené, že spia s rodičmi a sú celú noc aj deň na prsníku. Nikto sa nezamýšľa, prečo sa pri strese potíme a pred dôležitou schôdzkou beháme na toaletu, aby sme sa pred "bojom" odľahčili od výkalov, hoci je jasné, že je to všetko atavizmus. Ale Ferber nás chce presvedčiť, že budenie v noci je zlozvyk.
Niekto tu namietal, že sa nemáme porovnávať so zvieratami - spomínali sa tu vtáky a cicavce, čo opúšťajú mláďatá. Vtáky je s nami nelogické porovnávať, ale cicavce sa delia na dve skupiny - prvá má mlieko bohaté na proteíny a tuk a chudobné na uhľovodíky - táto kojí deti len párkrát denne. Druhá skupina, do ktorej patrí okrem goríl,orangutanov a šimpanzov aj človek má mlieko bohaté na uhľovodíky, ale chudobné na bielkoviny a tuk. Táto skupina je tzv. trvalého kontaktu a kojí sa často a to dlhé roky aj v noci. Pre dieťa je to z antropologického hľadiska prirodzené - prirodzené je aj to, že prvýkrát prespí celú noc ako 3-4 ročné. Doporučujem k tejto téme články antropologičky Dr. Katherine Dettwyler PhD.

To že Ferber a spol. presviedčajú, že dieťa po 6. mesiaci kojenie v noci nepotrebuje a nemá spať s rodičmi je síce pekné, ale je to skôr požiadavka spoločnosti, v ktorej množstvo matiek ide pracovať vo veľmi nízkom veku detí. Tak je logické, že v záujme prežitia :-) pracujúcich rodičov treba deti naučiť spať celú noc, hoci aj za cenu vykričania. V iných kultúrach, kde matky trávia s deťmi celé dni niekoľko rokov a dlho koja, by asi nad Ferberom krútili hlavou. Pochybujem, že v Afrike či Ázii (myslím tej pre nás zaostalej časti) by riešili, ako nechať polročné dieťa vyplakať.

Mne na podobných diskusiách nevadí, ak niekto napíše - použili sme Ferbera a fungovalo to - každý má právo vychovávať deti podľa seba. Vadí mi ale, že ak sa niekto posťažuje na spánok detí a uvedie podrobnosti, hneď sa dozvie, že si zato môže sám, lebo jeho dieťa má zlozvyky a dostane kopec odporúčaní na vyplakanie. Pritom v mnohých prípadoch by pomohlo uistenie, že to je normálne a prejde to samo.
Tak to chcem týmto napraviť :-). Moja dcéra bola z pohľadu západného prístupu :-) neskutočne rozmaznávaná - spala s nami v posteli, kojená bola skoro tri roky, a to niekoľkokrát aj v noci, celé dni bola na rukách a prvýkrát bola odo mňa odlúčená vo vyše troch rokoch.
Napriek tomu sme ju v 2,5 r. naučili BEZ PLAČU zaspať samú, krátko na to sa SAMA presťahovala do svojej postieľky a od cca 3,5 r. spí v svojej izbe. Zaspáva sama, bez našej prítomnosti, nemá spánkové problémy. V noci sa budí maximálne 1-2 krát na uistenie, že sme vo vedľajšej izbe - väčšinou stačí na ňu prehovoriť. K nám do postele nechodí, hoci sme jej to ponúkali. Je sebavedomá (až príliš :-), samostatná (až príliš :-), pri nástupe do škôlky nevyronila jedinú slzu.
U nás sa ani jedno z varovaní, ktoré sa na takto "rozmaznávané" deti používajú, nesplnilo.

Lida - ešte sa na záver vrátim k Tebe - ja som zase nepochopila, čo Ti mám závidieť - au-pair alebo, že pracuješ? A už vôbec nechápem, čo má s mojim príspevkom spoločné národnosť...