Re: Byly tady dřív tak mají větší nárok???

Ja sa so svojim nevlastným dieťaťom mazlím tak,že keď pohladím to svoje pohůadím aj nevlastné,vrátane pusiniek.Ale je pravda,že "vačšie" mazlenie so svojou dcerou si nechávam na dobu,keď tá nevlastná je doma u svojej matky.Nevieme ako to tá macocha v článku presne svojim nebiologickým deťom vysvetlila,možno to bolo formou prijateľnou a nekonfliktnou, a preto to tie deti vzali.Mńa sa moja nevlatná dcera pýtala,či som nikdy nechcela mať deti dve,odpovedala som jej ,že dve mám vždy ,keď je ona u nás....videla som,že ju to piotešilo.A to som ani ja neklamala.Nikdy sa ma nespýtala,či mám svoju dceru radšej ako ju,chválabohu,takže neviem,čo by som jej na to odpovedala.Ale asi by som jej nepovedala,že ich mám rada rovnako,lebo to pravda nie je,a neverím,že to nejaká macoha dieťaťa,ktorého biologická matka žije a funguje,tak cítí.Myslím,že by som jej na to povedala,že každá matka má najradšej svoje biologické dieťa,tak ako aj jej matka má najradšej ju.A že nevlastné deti sú v láske hneď na mieste druhom.Keď sa to povie s láskou,a dobrým sposobom,som presvedčená,že to dieťa prijme bez problemov.Uplne iná situácia by bola,keby to dieťa svoju biologickú matku malo nefunkčnú,v tom prípade by som to takto nikdy nevyslovila.Pretože pri fungujúcej biologickej matke,má to dierťa svoju"najbližšiu" oosobu v nej.

Čítala som niekde,že macocghy majú svoje nevlastné deti brať ako deti svojho milovaného súrodenca,že nemajú na seba klásť v citoch nároky typu "moje biologické aj nebiologické deti milujem rovnako",lebo to pravda nie je,a tá neúprimnosť voči sebe samej sa niekde prejaví.

Vždy vravím,že byť macochou je jedna z mojich najťažších životných rolí,ale že ma veľa naučila.A napriek neustálemu lavírovaniu na hrane /aby nebolo nikomu ublížené/ si myslím,že po vyše 10 rokov to zatiaľ ide viac lepšie ako horšie