Názory k článku Polední klid není pro každého

sadismus učitelek za komančů jenom kvetl:-(s velikou chutí bych dala pár facek té,so naá přikrejvala hlavy za šeptání místo spaní....

Naprosto ve všem s vámi souhlasím. Bohužel mám stejný problém, ale nemyslím si, že by měl být vyřešen výměnou školky, ale změnou přístupu v té školce ve které se problém vyskytuje. A to je bohužel běh na dlouhou trať. Školky si stále udržují své pradávné zvyklosti a nikdo s nimi nehne.

Viem, že to odo mna bude trúfalé, ale budem trochu oponovať. Prepáčte ak by som náhodou znela arogantne - nie je to môj úmysel. Vo svojom okolí nepoznám skôlku, kde sa deti "nútia" spať, ako tu píšete. Podľa pravidiel psychohygieny ako aj pre zdravý telesný vývoj detí je nutné, aby deti v predškolskom veku odpočívali minimálne pol hodiny na ležadle. Zo svojich skúseností viem, že aj deti, ktoré doma nespia, či si ani vôbec nechcú ľahnúť, sa v škôlke celkom radi zachumlú pod paplónik a chvíľu si schrupnú. A čas spánku sa skracuje v závislosti na veku detí. Predškoláci aj po obede ešte na niečom "pracujú" a až potom si idú na pol až trištvrte hodiny ľahnúť - musím však povedať, že aj tu sa nájde dosť detí, ktoré si pospia. Aj deti 4-5ročné majú o niečo skrátený spánok - asi hodina +-1/4 hodina podľa okolností.
Minulý rok sme mali chlapca - predškoláka, ktorý odmietal spať. DOSLOVA! Ani si nechcel ľahnúť! Skúšali sme to všelijako - mama pre neho chodila po obede - skúsili sme, aby si čítal na ležadle - nepochodili sme, kreslenie pri katedre v spálni - bez úspechu - proste mal akúsi fóbiu zo spálne - prišiel s tým už v prvý deň v škôlke. Posledná možnosť bola kresliť, či ticho sa hrať v kuchynskom kútiku pre dievčatá (je tam ležadlo, stolík ... - určite niečo také zo škôlky poznáte). A viete čo tam? Mirko každý deň spal s hlavou na stole. Podotýkam, že o tom, že by mal spať nepadlo ani slovo. Trvalo to však len dovtedy, kým sa mamička nezačala sťažovať, že Mirka opäť nútime v škôlke spať. Odvtedy už v školke popoludní nebol. A čo sa týka toho, že spiace deti predsa netreba strážiť, tiež budem oponovať - nie je to o pohodlnosti učiteliek (i keď aj také sa nájdu), ale aj v spálni je stále čo robiť. Okrem toho si učiteľka musí pripravovať plány, prípravy, hodnotenia, projekty, ... (to by ste neverili, koľko byrokracie je v škôlke), pripravovať si pomôcky na popoludňajšie aktivity s deťmi, popri tom "striehnuť" či niekomu netreba čúrať a keď tam nevidí učiteľku tak to radšej pustí, pripravovať výzdobu treidy, škôlky, ... ja viem je to moja povinnosť, ale hnevá ma, keď si niekto myslí, že počas popoludňajšieho odpočinku si učiteľka vyloží nohy a nič nerobí - len pre zaujímavosť - pred troma či štyrmi mesiacmi som si kúpila časopis (o zraví a výchove), že si ho počas odpočinku preštudujem - ešte som nemala toľko času, aby som sa k nemu dostala.

Ahoj Zubejdo, po přečtění tvé vzpomínky mi bylo, jako kdybych vzpomínala já sama. Ještě přidávám jedno: když jsme šli jednou na procházku a já zlobila( ani nevím, co jsem vlastně provedla)učitelka mi zakázala si druhý den hrát.To bylo tehdejší pravidlo. Takže druhý den jsem proseděla u stolečku, brečela a koukala na ostatní, jak si hrajou.Když jsem sebrala odvahu a šla se zeptat, jestli si už můžu hrát, že budu hodná, tak jsem byla poslaná zpět si sednout. Chyběl snad tehdejším učitelkám cit? To fakt nevím.

Jsem jeste o neco starsi a moje vzpominka na odpoledni spani je TRAUMA. Ne ze bych nechtela, nebo nebyla klidne dite, ase kdyz se mi konecne podarilo zamhourit oko, byla jsem brutalne vzbuzena (na urovni psychickeho tyrani) a bylo misycenim sdeleno ze se je dovoleno spat POUZE na zadech uplne rovne, ruce u tela a polozene na pokryvce. Takhle neusnu nikdy, spis na boku nebo na brise. Horor, dodnes mam spatne mineni o ucitelkach.