Nastassja | •
|
(7.10.2010 14:10:16) Gratulujem Vám k tomu, že ste tak úžasne dokázala spojiť rodičovské povinnosti o dieťa a zamestnanie. myslím, že ste dokonale pochopila to, k čomu sa snažia mnohí motivovať matky, ale mnohé matky to odmietajú vziať na vedomie...ak sú na to možnosti, pracovať sa dá i s malým dieťaťom, niektoré matky by nedbali zostať doma do 18-tich rokov dieťaťa a potom by sa s veľkou pompou chceli vrátiť do práce...a potom sa divia, že nikto nemá o ne záujem...V záujme každej ženy by malo byť vrátiť sa čo najskôr do práce, nespoliehať sa na príjem partnera, pretože partner tu síce dnes je, ale zajtra byť nemusí...Už 3- ročný výpadok z práce je veľké mínus pri hľadaní práce, preto ak existuje tá možnosť, je výhodné ísť pracovať aj skôr, autorka píše, že veľkú časť platu dáva opatrovatľke, ale to nevadí, keď jej dieťa nastúpi do škôlky, bude mať autorka veľké plus pri hľadaní ďalej práce, pretože v životopise nebude mať tú trojročnú / v mnohých prípadoch i viacročnú/ medzeru a navyše, Vaše dieťa bude jedného dňa pyšné na zamestnanú, sebestačnú a spokojnú matku.
|
*Niki* |
|
(7.10.2010 14:18:47) Nastasjo, ta dětská pýcha na rodiče a jejich práci začíná až později ve školním věku (nevím o tom, že by 3-4 leté děti ve školkách diskutovali o tom, kde jejich rodiče pracují a jakou cítí hrdost na prestiž jejich zaměstnání:), a to už pracují téměř všechny ženy... málokterá žena zůstane celý život doma, osobně nikoho neznám, ani ze starší generace (krom mojí babičky, která po narození 4 dcer zůstala doma, dědeček měl výnosné a prestižní zaměstnání a uživil je). Všichni hledáme to nejlepší pro naši konkrétní rodinu a situaci. To, že někdo nechce doma chůvu pro své malé dítě je zcela legitimní a nehodí se to shazovat, je to naprosto v pořádku. Taky nemáme hlídací babičky, pokud bych šla do práce, dítě by muselo do jeslí či k chůvě. A to nechci.
|
Nastassja | •
|
(7.10.2010 14:48:58) Mona, ale dieťa potrebuje nepretržitú starostlivosť rodiča len veľmi krátku dobu a nezostane stále 3 - 4 ročné, Vaše dieťa bude mať raz aj 10, 12, či 15 rokov, a Vy budete mať o 5, či 10 rokov viac,písala som svoj názor, chcem, aby ma moja dcéra vnímala ako zamestnanú ženu, ktorá bude vždy pracovať pretože ju práca živí a baví. Verím, že ak dcéra vidí svoju matku ako pracuje a buduje kariéru, tak i dcéra si tú kariéru bude jedného dňa budovať. Snažím sa dcéru viesť k samostatnosti a neskoršej sebestačnosti a zdôrazňujem jej, že je veľmi dôležité akú prácu bude robiť, pretože bude celý život pracovať. Viete o tom, že podľa výskumov sú práve ženy najviac ohrozené chudobou? Preto som napísala, že v záujme každej ženy je, aby sa čo najskôr vrátila do práce. Preto považujem článok autorky za vynikajúci, lebo sa jej podarilo skĺbiť prácu i starostlivosť o dieťa. Viem, že nie vždy je to možné, ale niekedy mám pocit, že niektoré ženy nerozmýšľajú ako skĺbiť rodičovské povinnosti s prácou, ale špekulujú, ako tú materskú, čo najviac "natiahnuť". Preto si myslím, že priorita nemá byť naťahovať materskú, ale bojovať o polovičné úväzky, či flexibilný pracovný čas
|
*Niki* |
|
(7.10.2010 15:09:27) Nastasjo, VŠECHNY jsme dcery zaměstnaných matek. Neznám žádnou matku svých kamarádek, spolužeček, známých atd., která by nepracovala minimálně 8 hodin denně. Myslím, že jsme to braly vždy normálně. My, co jsme teď na RD, v 99% případů taky půjdeme pracovat. Po dosažení 3 let věku nejmladšího dítka určitě. Skutečně jen výjimečně někdo nepracuje, i když jeho děti jsou starší řekněme 4 let, kdy může být rodičák. Tak dobře se nemáme. Tak v čem je problém? NIkdo nepsal, že hodlá pečovat o miminko do 15 let jeho věku a být doma
|
|
Tenna /2 |
|
(7.10.2010 15:14:01) Souhlasím s polovičními úvazky a flexibilní pracovní dobou pro matky (pro rodiče) jako ideálem, o který by se společnost měla snažit. Ale chybí mi ve vašem příspěvku otec a jeho role. Proč by mělo být povinností matky dítě uživit? Dítě si přeci nepořizuje matka, ale RODIČE. Dva lidé. Tým, kde každý plní svou úlohu. A pokud má (chce) matka plnit dobře svou úlohu a nepředávat ji někomu jinému, musí plnit otec zase tu svou - tedy matku a dítě živit po dobu, po kterou je to nutné (prospěšné). Jistě, že ne každému páru se to podaří a ne každý pár o takový model stojí. Ale zaráží mne, že dítě by si nemělo vážit své matky, pokud ona plní v rodině jinou úlohu než vydělávání peněz.
|
*Niki* |
|
(7.10.2010 15:17:16) Souhlasím. Těch cest, jak dojít k cíli, je v každé oblasti života tolik... a modelů, jak dobře žít v rodině, taky.
|
|
Nastassja | •
|
(7.10.2010 15:42:20) Nepísala so nič o povinnostiach rodičov voči svojim deťom, vôbec som nepísala, že je povinnosťou len žien živiť svoje deti. Písala som o len o ženách a o tom, že problémy žien s hľadaním práce a nízkymi príjmami sú práve kvôli výpadkom zo zamestnania v súvislosti so starostlivosťou o deti. Samozrejme vy vnímate inak, ak ste boli kvôli deťom 10 rokov doma, mali ste pocit, že deti vás potrebujú, ale zamestnávateľ vás vníma len ako osobu, ktorá 10 rokov nepracovala. To je všetko. Je to realita. Preto píšem, že v záujme každej ženy je, aby šla čo najskôr pracovať / samozrejme pokiaľ chce pracovať/. Ale samozrejme každý má svoju predstavu o živote
|
|
Lenka P. | •
|
(7.10.2010 20:49:51) Krásně napsané....
|
|
|
maw |
|
(10.10.2010 22:36:42) Jsem daleko víc vděčná svojí matce, že jsme ji my, jako děti, nebyly překážkou v kariéře, ačkoli objektivně jsme ji zastavily, že v naší rodině nikdy pro nikoho nebylo dítě překážkou, omezením, ale vítaným a žádoucím členem, ať přišlo kdykoli, jakkoli a bylo jakékoli. Tím pádem mě mateřství neomezuje, a kariéra mi nepřišla nijak důležitá (a ne že by mi nešla). Jen prostě - pro nás je daleko víc, když jsou lidi pracovití, umí vzít za práci - a na to nepotřebuju chodit do práce. To se děti potom naučí víc a v daleko širším spektru než jen "budovat kariéru" - z těch totiž mnozí nejenže vlastně nepracují, ale neumí ani vyměnit žáruvku, nahodit pojistky, chytit si rybu, vyvrtat díru, umíchat maltu atp.
|
|
|
|
Tenna /2 |
|
(7.10.2010 15:04:26) Nejsem si jista s tou pýchou dítěte. Jsem typický normalizační produkt, takže od dvou let v jeslích a matka v zaměstnání a že by mne to naplňovalo nějakou pýchou ... Ano, obdivuji matku, jak dokázala vedle práce denně do 18hod. zvládnout domácnost tak, že jsme měli veškerý servis a vše v pořádku, ale ... milovala jsem předevšám svou babičku, která mne vodila do kroužků, povídala si se mnou, ošetřovala mne při nemocech a měla na mne zkrátka čas. Byla ženou v domácnosti, která z dnešního pohledu vlastně nic světoborného nedokázala, ale pro mne byla anděl, nejdůležitější a nejbližší člověk na světě. To je má subjektivní zkušenost s vnímáním dětí.
|
kreditka |
|
(7.10.2010 18:03:46) Já si své matky vážím velmi a to i proto že mě jako malou nestrčila do jeslí, byla se mnou doma, je fakt že měla štěstí že sehnala domácí práci a i když to byla fuška stejně mě tam nestrčila i když doba za komunistů to dost vyžadovala
|
Ecim |
|
(7.10.2010 21:52:46) Já si své matky vážím za to, že se mnou byla napřed doma a když už se musela vrátit do práce, tak mi místo jeslí raději našla drahou, ale skvělou hlídací babičku, což sice spolklo velkou část rodinného rozpočtu, ale aspoň jsem trávila 5 dnů v týdnu 9 hodin denně s někým, kdo mě měl rád a věnoval se mi. A po MD s bratrem se jí podařilo najít práci na částečný úvazek.
|
|
|
|
|