Re:

Ahojky.
Poslednú dobu sa to tu rozfrčalo, že ani reagovať som nestihla
Verísek gratulujem k malému, alebo malej máte už vybraté mená? Chlapeček bude po ockovi, keď je malá V. po tebe?

Ako teraz vlastne, si doma, alebo pracuješ? Malá chodí do škôlky?


Krásne fotečky, najkrajšia je tá na ktorej ti pusinkuje bruško.

Míša-mna fascinuje ako vy máte tie deti podelené Verunka a Natálka akoby ti z oka vypadli, hlavne natálka a Lukáško zase celý ocko!! je to kus chlapa, taký pevný holčičky sú také nežné zase.

Jani- Tvoj Šimonko je krásny raubíř a s Betuškou sa podobajú!

Vylezanie do výšok vám nezávidím, naštastie u vás to raz skončí u nás neviem-neviem, vylezá stále a na všetko :-(

Cacanda.Klárka sa mi zdá už veliká! je to kočka a aj Filípek je frajer ako vždy ten výlet vyzerá super!

Michal-foto z dovči prenádherné, hneď by som šla bez V ) aj keď tiež by mi bolo asi tak po ??? možno týždni smutno )

Teraz som mala muža preč 10 dní a malý to zvládal super, mal vela zmien a tie teraz neznesie, začal byť hodne rituálový, ale kupodivu teraz to zvládal. (vozil ho do škôlky každý deň niekto iný a aj ho niekto iný vyberal).

Michal-tá kamoška čo som ti písala o jej holčičke, tak majú svalovú atrofiu nakoniec :-(( to je ešte asi horšie ako dystrofia, ona ani nechodí ani nelozí. :-(( tu je odkaz na jej článok.
http://www.baby-cafe.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=110298

Možno by ste sa mohli skontaktovať, ak by si chcel. Mne velmi pomáhajú autistické diskusie, viem, že so svojim problémom nie som sama a niekto iný prežíva presne to čo ja.

Macčímáma, Brazilka-áno áno presne tento exemplár mám doma. škoda, že nežijem v Brazílii, mne by vyhovovalo, keby ludia nezazerali, čo to mám za spratka ) mna jeho chovanie netočí, už som zvyknutá, ale tí ludia ma vytáčajú. Dnes poskakoval okolo fontány a trepotal ručičkami, do toho sa tam chcel namáčať, výskal si.
No celé námestie malo o zábavu postarané. Ja s ním moc medzi ludí ani nechodím, nemám na to nervy, s detmi je v škôlke, takže kontakt má a inak chodíme na kludné ihriská, do lesa, do parku apod.
V. má obdobia, že to strieda, je pomerne dosť netrpezlivý a všetko musí byť OKAMŽITE, inak jačí neskutočne. Učíme ho Nono jačať, povedz MAMA. No občas aj povie ale z 90 percent vrieska. Má obdobia kedy je ale pomerne poslušný a usmernitelný aj vonku, kupodivu ešte viac vonku ako doma. Ale potom príde obdobie, že ráno vstane hore zadkom a všetko je zle. Chce A, dostane A chce B, tak mu dám B, ale on reve, že chce A. vyložene si vyhladáva zámienky na konflikt. Vymyslí si napr. že chce niečo niekam postaviť, ale sa mu to tam nezmestí, on to dobre vie, ale schválne jačí, že mu mám pomôcť-poviem nedá sa, ale aj tak jačí a vymýšla, aby mal dôvod.Keď je takýto pol dna, tak ho tiež vyhodím do izby, lebo mám len jedny nervy a keď si ma odrovná, tak neviem, kto sa o neho bude starať.
Macčí-tiež som na neho 90 percent sama, muž mám nejaké divné obdobie, akoby ho mrzelo, že sa oženil a má rodinu, neviem či spracúva diagnozu, fakt netuším, ale je doma len keď spí, alebo musí, že idem preč ja. Takže veselo veselo. Občas aj po tom zadku dostane, pretože on vyložene provokuje, je schopný hodinu opakovať niečo, čo vie, že nesmie, rehoce sa mi do tváre . Alebo naopak začne afektívne jačať, ja skúšam objímať, vysvetlovať, proste všetko, ale on len kumuluje a graduje, až je už dosť mimo. Jednu mu capnem, v tú ránu akoby uťal v momente je klud a on úsmev na tvári. Aj z tej izby, ja ho tam nezatváram, proste ho tam pošlem, on tam minútu reve, potom zistí, že to nemá ten efekt, vráti sa a tulinkuje sa, tak sa pomojkáme a je dobre. Inak by bol schopný konflikt gradovať do nepríčetnosti.

Jani-ja som si tiež vždy myslela, že nebude V. biť, ani na neho kričať, že všetko si vysvetlíme. Darilo sa mi to do jeho 2 rokov, ale časom som sa skutočne dostala do bodu, že to inak nešlo. On je strašne sebavedomá, tvrdá a arogantná povaha.

Je ten typ čo vyložene bojuje o pozície, občas nás normálne šikanuje, že musím mať rifle, že nesmiem ísť tam, že musím stáť tu, my sme dosť benevolentní a má toho dovoleného hodne, ale keď sa mi opakovane prechádza po 1,5 metra vysokom regáli aj po tom čo ho dám 20x dole a poviem nono a ešte sa mi výťazoslávne rehoce do ksichtu, tak jedna na zadok spraví zázraky. On ani neplače, nebolí ho to, ale pocíti "kto tu určuje hranice" a je kludný spokojný, že rodičia sú pevní a že majú dosť sily ho ochrániť. Už sa tým netrápim. Siaham k tomu zriedka a on vždy vie začo. Nikdy neplácam v afekte, neriešim si tým svoje emócie no beriem to tak, že aj v ríši zvierat taká fenka-samica mláda poriadne vie vytrepať za kožu a V. je žial v dosť veciach na tej animálnej úrovni, vysvetlovanie nepochopí, takže mu musí niekto "klepnúť po prstoch" aby pochopil dôsledky svojich činov.
Ja mám pocit, že ho celkom zvládam (zatial) ale čo bude v budúcnosti, toho sa bojím, má už dosť silu a občas mám problém ho odniesť, alebo udržať, aby neublížil sám sebe. Dostáva občas také hyperaktívne záchvaty,že skáče, točí sa dokola tak, že si búcha hlavu o stenu, do toho máva rukami, skáče z kresla, ktoré si pred tým pretočí, proste sa celý myká štýlom, že moji rodičia z neho mali skoro infarkt a povedali, že toto mať doma, tak už sú mŕtvi. Je to fakt hrozné že potom padá, búcha sa, akoby bol totálne mimo. a vtedy sa ho snažím aspon na chvílku znehybiť, aby sa trocha prepol a uvedomil, ale mám už problém ho udržať.
Mal teraz odbobie, že zo všetkého skákal, napr. doma z 1,5 metra vysokej obločnice, sedím a zrazu niečo letí vzduchom okolo mna a to V. proste si drepol a skočil. Myslela som, že sa mi sníva, nenapadlo ma, že jeho toto napadne. robí to aj na ihrisku a normálne je to taký dopad, že má plné topánky v uzavretých teniskách-ako je to možné-netuším. Keby bol zdravý tak ašpiruje na zlatú medailu v atletike, čoho je schopný. rukami sa vytiahne na regále, takú má v nich silu.

Nerozpráva stále, občas nejaké slovo z neho vypadne ale tá jeho občasná slovná zásoba je tak do 10 slov :-( porozumenie má asi ako 15m dieťa, takže napr keď poviem daj topánočky, tak mi dá to čo práve drží, vobec ma nepochopí. Má snahu sa sám obliekať, ale vyžaduje asistenciu. Občas sa aj sám obuje, ale to musí velmi chcieť. Vyzliecť sa už vie komplet. čo sa týka hry, tak skoro celý deň si niečo zoraduje, mám už plný album jeho autistických dielok a okrem toho občas lego-stavia do výšky a inak nič moc. Musím s ním cielene niečo robiť, že si ho posadím tak, aby nemohol utiecť, dávam mu také megnatické knižky, kde hladá, kam patrí obrázok, rôzne tvarové vkladačky, písmenká rád vkladá a pod. celkom mu to ide.
Plienky na noc ešte máme a ani sa zatial nechystám mu ich brať, kedže je schopný sa počúrať aj cez obed, keď náhodou spí 3h, tak sa počúra na 100 percent. Aj keď sme odoberali ranný moč, tak už večer som pozerala, že je pocikaný a aj nad ránom pred zobudením mal plnú plienku, takže on na to ešte nemá.


toto je hodný, ostrihaný Valerijko





No dosť o nás


dám aj ja nejaké foto, už som dlho nedávala.