Re: ahoj

Andrea, ja viem, že je "modní záležitost" u mnohých hyperaktivita. Práve preto som o tom doteraz sem nepísala a to nám trvá presne od roku a pol jak začalo obdobie vzdoru. Ako som písala, riešime už s lekárkou po dlhšom pozorovaní, takže u nás to rozhodne nie je "modou".

Ad moda, myslím si, že dnes matky vidia problémy aj tam, kde nie sú (hlavne tie "supermatky", určo ste také na diskusi stretli). A keď niečo nemá v sebe vyriešené tá matka, prenáša to na dítko chtě-nechtě. Keď matka nedozrála na to, aby dítko dala napr. do školky, má pocit, že ho tam božátko "odložila" a nevidí pozitíva z toho plynoucí, to dítko to cíti.

Mám to i vo svojom okolí - pohľad na mňa - ježíííííšíííííí TY si dala svojho syna do školky keď si doma????? A na celýýýý deň??????? V troch rokoch????? (teda tie, čo majú viac detí, tie mi do toho nekecajú, tie to totiž plne chápu).

Takto reagujú mnohé naživo. Sposobom, že ja som ako krkavčice lenivá a on chudáčik musí do tej strašnej školky... A to mi na dnešných niektorých matkách šialene vadí. A vadiť bude.

Ad aktivity s dítkom, to je samozrejmé, keď máš jedno, tak sa mu možeš venovať aj tak a potrebu školky nepociťuješ. Keby si mala dve a viac malých, videla by si to už inak. Bo tam by nejaké materské centrum a podobne teda moc nehrozilo. V prípade toho trojročného a menšieho rozdielu detí. Človek sa totiž nerozdvojí.

Jo viem, že napr. Cimoril a nielen ona má medzi deťmi malý rozdiel. Myslím, že mi dá za pravdu, že ten prvý rok bol náročný a nemohla sa venovať obom deťom úplne tak, ako by bolo najideálnejšie a ako by chcela, aj keď sa určite venovala a venuje najlepšie, ako može, o tom nepochybujem. Alebo sa mýlim?

Som písala aj o tom. Mať iba Filipa, tak ide v troch rokoch aj tak do tej školky, lebo ja by som sa vracala do mojej práce - tak to proste beriem, že by tam bol tak či tak. Takisto do školky pojde v troch rokoch i Michal, lebo do práce sa vrátim a ďalšie mimi neplánujem. Čakajú ma tam a ja nemám možnosť skráteného úvazku a podobne. Keby som mala uvažovať smerom, že nie je na školku zralý (dúfam, že to zvládneme i s ním), tak neviem neviem, ako by sme vyžili, keď by som prišla o prácu, kde mám istotu.

Nechať prácu by som nechala jedine v prípade, že mi dieťa v školke dlhšiu dobu vyslovene trpí a hrozí mu psychická ujma. Čo vačšine - dovolím si znovu povedať vačšine - nehrozí.

Proste mi ide o ten pohľad, kedysi sa strkali do jasiel polročné deti (rozhodne netvrdím, že to je správne!) a dnes nie je zralé trojročné, ktorému sa tri roky matka doma naplno venuje? Toto je tá "moda" tiež..riešia to viac, než je zdrávo.