rozseknutie mozgu

z clanku jeden clovek dve mysle:od :františek šebej
čast clanku:
Americký neuropsychológ Roger Wolcott Sperry dostal v roku 1981 Nobelovu cenu za výskum, ktorý urobil na desiatich pacientoch, ktorí podstúpili operáciu mozgu metódou, ktorú navrhol ešte v roku 1940 americký neurochirurg William Van Wagenen. Operácia mala slúžiť na liečbu ťažkej formy epilepsie prejavujúcej sa početnými veľkými záchvatmi typu grand mal. Operácia spočívala v odkrytí mozgu zvrchu a v preťatí spojenia medzi dvoma hemisférami mozgu. Kôrové časti mozgových hemisfér sú totiž prepojené takzvanými komisúrami, z ktorých najväčšia sa volá corpus callosum a je to pomerne masívna štruktúra, ktorá sa skladá z až 200 miliónov nervových vlákien bohato obalených myelínom. Preto je v reze biela. Tie nervové vlákna prechádzajúce cez corpus callosum spájajú zrkadlovo oblasti kôry v ľavej a pravej hemisfére mozgu. Okrem corpus callosum sú tu ešte i ďalšie menšie prepojenia – komisúry. V prípade takzvanej split-brain operácie sa pretne aj tá menšia komisúra v prednej časti mozgu. Samo pretnutie mostu medzi hemisférami nie je doslova pretnutím ostrým nožom, v operačnej technike sa na to používa odsávacia trubička. Ukázalo sa, že je možné takýto zákrok vykonať bez ohrozenia života pacienta, akokoľvek drasticky to na prvý pohľad vyzerá. Operácie tohto typu vykonali neurochirurgovia vedení Dr. P. J. Vogelom na pacientoch, ktorých potom skúmal Roger Sperry a Michael Gazzaniga. Kalifornský neurobiológ Dr. H. G. Gordon v prednáške k tomu uviedol, že takáto forma chirurgického zákroku dokáže úplne zastaviť záchvaty, a že zároveň „psychologické testy Vogelových pacientov dávajú výsledky rovnaké ako u normálnych osôb. Z toho uzatvárame, že mozgové hemisféry sa úplne integrujú, aj keď zostane intaktná iba celkom malá časť corpus callosum“. Pri týchto operáciách teda chirurgovia ešte nepreťali corpus callosum kompletne, malú časť nechali. Pre neuropsychológa Sperryho však takáto operácia nebola novotou, on sám ich robil vo svojom laboratóriu spolu so svojím spolupracovníkom Ronaldom Myersom už v 50. rokoch 20. storočia, najprv na mačkách a neskôr aj na opiciach. Práve Sperry a Myers ako prví preťali u pokusných zvierat corpus callosum úplne. Dovtedy si to nikto netrúfol. Teória pri týchto operáciách u ľudí trpiacich ťažkou epilepsiou hovorí, že preťatie spojenia medzi hemisférami spôsobí, že po operácii sa už záchvatová aktivita neprenáša z jednej hemisféry do druhej a k celkovému záchvatu tak neprichádza.
Na Vogelových pacientoch po operácii robil potom v Sperryho laboratóriu psychologické testy s tachistoskopom najmä mladý Sperryho doktorant Michael Gazzaniga. Dnes je to jeden z popredných svetových neuropsychológov. Jeho učiteľ a starší kolega Roger Sperry zomrel v roku 1994 ako 81-ročný.