Názory k článku Moje Vánoce

Čarovné Vianoce

Všetko je zapadnuté bielučkým snehom, od mrazu práskajú ploty, sneh vŕzga pod nohami, na tvári a na zavretých viečkach sa príjemne rozpúšťajú obrovské studené vločky. Do malej dedinky, skrytej v údolí Malej Fatry, možu prísť len ťažné hnedé kone, s nádhernou huňatou hrivou, ozdobenou červenými strapcami z ovčej vlny a zvončekmi, ktoré ťahajú obrovské drevené sane. Ich cengot je počuť do diaľky a oznamuje, že niekoho zababúšeného privážajú od vlaku z najbližšej dediny, kto prišiel z ďaleka do svojej rodnej dedinky na vianočné sviatky. Keby ten niekto nebol zababúšený do ťažkej plstenej deky, rýchlo by sa mu zima dostala pod šaty. Starý kočiš zacmuká, potiahne opraty k sebe, ozve sa „hijóó…“ a sane sa začnú kĺzať po ceste, ktorú, našťastie, nikto ničím neposypal.
Ten niekto je naša krstná mama z Prahy zo Špejcharu. Krstná mama je len našej mame, ale my jej všetci tak hovoríme. Na každé Vianoce k nám príde, nám dievčatkám donesie oblečenie z obchodu Biela labuť a bábiky a ostatným malý darček. My máme tiež pre ňu pripravené darčeky. My malí sme jej nakreslili obrázky a ja som jej vyrobila papierový svietiaci domček. Dajú sa na ňom otvárať okná aj dvere, takže je vidieť dovnútra. Je tam nakreslený vianočný stromček a pod ním darčeky. Stará mama jej uháčkovala deku na oválny jedálny stol a ešte jej ušila veľký makučký vankúš s novým páperím z naších husí. Je s ňou veselo a máme ju radi.
Autobus ani autá niekoľko dní nemajú šancu pretrhnúť túto romantickú idylu, pretože cesta do dedinky je zasypaná až po vŕšky stromov. My šiestaci a vačší „nemožeme“ ísť ani do školy. (No, to je nešťastie!) Aj keď sa my jednotkárky rozhodneme, že to skúsime, tak mi víchor odveje ľahučkú kamarátku do priekopy, horko-ťažko ju vyťahujem zo záveja, vietor mi bičuje tvár, na šáli cez ústa už mám tenké cencúliky z dychu a krutého 29°C mrazu. Kamarátka sa plačky vracia spať medzi domy, aby bola pred víchrom chránená. Držím ju, aby mi ju zase neodvialo. U nás si dáme čaj a chrumkavé hrianky s taveným syrom a tá odviata Anča sa už cez slzy usmieva.
Sane s koňmi urobili veľké lesklé pásy po ceste, takže si obujem najprv troje teplé oteckove ponožky, potom bratove korčule „kanady“, s kamarátom sa vpredu krížom chytíme za ruky a korčuľujeme ako Romanovci. Deti sa korčuľujú aj na zamrznutom potoku, ale je zamrznutý do roznych vĺn a jamiek a to pre krasokorčuliarov, ako sme my, nie je.
Večer máme vyštípané líčka, pijeme čaj, ktorý je vždy teplý pripravený na peci, oheň praská a my sa usmievame, ako nám je dobre s maminkou, ktorá obaľuje vo vanilkovom cukre maličké rožky a medvedie labky, ktoré cez rok vobec nevidíme a ktoré voňajú Vianocami. V domčeku vládne pohoda a kľud, stará maminka mi musela opraviť dva riadky na bledomodrom šále, ktorý si štrikujem, lebo sa mi pustilo očko. Dve sestry si v malej izbe kreslia, ako sa deti na kopci pri kostole sánkujú a stavajú snehuliakov a malý braček sa hrá pod stolom na garáž s autíčkom. Otecko píše veršíky do detskej knižky.
Zrazu je na podstení dupot. Srdce sa nám rozbúchalo. Betlehemci. Sú traja a majú so sebou aj baču. Betlehemci majú vysoké papierové čiapky ako Mikuláš, ktoré im nakreslil a zlepil moj otecko, urobil im aj celý betlehém a oblečení sú do bielych dlhých košieľ. Tie majú požičané od svojích otcov, lebo potrebujú, aby boli veľké, aby si ich mohli obliecť na svoje kabátiky. Bača má naopak ovčí kožuch, tou kučeravou stranou von a na hlave má baranicu. Tvár má zafúľanú od uhlia a každú chvíľu na nás deti vystrčí ruku, aby nás chytil. Bojíme sa ho. Majú krásny drevený betlehém a v ňom Ježiška v jasličkách, Panenku Máriu a svatého Jozefa, aj somárika a kravičku, ktorí dychom zohrievajú malého Ježiška. Nechýba ani pastierik s ovečkami. Nad betlehémom je veľká zlatá kométa. Betlehemci postavia betlehém na stoličku a zasvietia v ňom malú žiarovku, ktorú majú drotikmi pripevnenú na štvorcovú baterku. Jeden z betlehemcov je moj starší brat. On začína recitovať veršík Ježiškovi. Aj ostatní mu povedia svoje veršované priania, ktoré tiež zložil moj otecko a potom dostanú drobné aj papierové peniaze do šporkasy. Keď obídu celú dedinu a v každom dome zavinšujú šťastlivé Vianoce, peniaze si spravodlivo rozdelia. Vačšinou je to približne 33,75 Kčs (korún československých) pre jedného. Všetci chlapci chcú byť bačovia, lebo on hovorí smiešnu básničku, na ktorej sa zasmejeme a už sa ho nebojíme.
Už ako veľká desaťročná slečna, keď sa mi chlapci začínajú páčiť, čakám na Štedrý deň, ako na zmilovanie. Stará mama pripraví makové lokše. Sú strašne dobré. Sú to rožky na kolieska nakrájané, pokvapkané mliekom, opečené dochrumkava na masti, posypané mletým makom a cukrom. Potajomky zoberiem jednu lokšu a vybehnem s ňou von, dám ju na plot a chytro sa vrátim ku stolu. Po chvíli sa tvárim, akože nič a pozerám sa cez okno na plot, či lokša zmizla, či nie. Poriadne nevidím, zacláňam si rukou svetlo, lenže si zase na sklo nadýcham, tak ho zase utieram… Nevidím!! Musím ísť pozrieť do mrazu. Nedýcham. Nie je tam. Keď lokša zmizne, znamená to, že v tomto roku príde moj princ na bielom koni, ktorý ma bude nosiť na rukách. Predstavujem si to v záhrade v snehu, držím sa ho okolo hrdla, rozpustím si vrkoče, mám dlhé husté popolavé vlasy… Mám rumenec na tvári, keď sa vraciam do izby. Som šťastná. Ešte sme darčeky nerozbaľovali, ale ja už mám najvačší, aký som si mohla priať.
Na sviatočný stol nesiem oplátky, ktoré piekla stará mama na veľkých železných kliešťach. Na plochu s vianočným motívom sa naleje cesto, kliešte sa zacvaknú a vložia sa na chvíľu do rúry. Po upečení sa oplátka musí hneď stočiť do ruličky, kým je teplá. Niektoré nechávame nestočené, aby bolo vidieť Ježiška v jasličkách.
Pred večerou, kým sa pomodlíme, stará mama prežehná jedlo na stole svatenou vodou. Otecko dal každému pod tanier korunu, aby mal cez rok peniaze. Ako prvé začneme jesť oplátky s medom. Potom začne rituál. Stará maminka nám deťom urobí krížik na čelo medom, aby sme sa my dievčatá vydali a chlapci oženili. Keď sa k nám s medom blíži, odhŕňame si vlasy z čela. Med nám na čele uschne, pár vlasov sa predsa prilepilo, všetkým sa nám leskne krížik na čele. Usmievame sa. Otecko rozkrojí jabĺčko. Vidíme hviezdičku, budeme mať šťastie. Rozkrojí ho na toľko mesiačikov, koľko nás je pri stole, aby sme sa zase všetci za rok zišli. Každému rozlúskne vlašský orech, aby sme vedeli, či budeme celý rok zdraví.
Od kapustnice máme všetci vyštípané pery, taká je kyslá a so zemiačikmi s maslom je výborná, lebo oni ju trochu zjemňujú. Kapor má zase kosti, ako každý rok.
Už som začítaná do knižky, ktorú som dostala, keď zrazu počujem cenganie za oblokom. Určite sa mi to zdá. Nezdá! Aj sestra sa na mňa pozerá vytreštenými očami. Srdce mi búcha, aj keď už neverím, že darčeky nosí Ježiško. Vyskočíme a jedným skokom sme pri okne. Sú tam maľovanky, kriedové pastelky a maminka nás upozorní, že tam ešte niečo je. Najprv nič nevidíme, ale potom… sú tam, pre nás tri sestry, rovnaké sivé šatové sukienky, ktoré nám zabudli dať pod stromček. Tie maľovanky a pastelky tam boli len „ako“. Maminka hovorí: „To ešte Lucia priletela rýchlo nazad, lebo Ježiško vám to tu zabudol nechať.“ Veľmi som sa zľakla. Ten Ježiško by tieto „naše“ veci dal kľudne iným deťom. Ešte, že si to tá Lucia všimla.
V izbe máme pec na rezivo. Je úplne rozpálená, až vybuchuje otvorom vpredu. Okolo nej sa hneď rozprestie teplúčko a my si užívame darčeky, ktoré sme si priali, hráme sa s bábikami, aj keď sme už „veľké“, češeme im vlásky, šatočky nemožeme šiť, lebo je sviatok, kreslíme si s novými pastelkami, až nám „horia líčka“ a pri čítaní knižky zabudneme na svet a sme tí výskumníci, ktorí opatrne našľapujú po močaristých trávach…, čo hneď druhý deň vyskúšame. Nedopadne to dobre. Potočik sa mi sice podarilo preskočiť, ale kĺzla som sa na ľade a pohybom spať som sa posadila do ľadovej vody. Suším sa u kamarátky na peci a tepláky so mnou. Po hodine si ich obliekam mokré, ale horúce a kým prídem domov sú na kosť zmrznuté. Cvakám zubami a stará maminka mi dáva rýchlo iné tepláčiky a teplé ponožky, aby som neprechladla. No a z pece – prichystaný teplý čaj a neodmysliteľný bosman. Bosman je úžasný. Každému chutí. Určite bude chutiť aj vám.
§
Bosman
500 g polohrubej múky, 1 vajíčko a žĺtok vačšiu hrsť kryštálového cukru
maličkú hrsť soli ¾ kocky trvanlivého droždia
125 g rozpusteného masla alebo Hery veľkú šálku teplého mlieka
Do vačšej misy vysypeme múku, v prostriedku urobíme jamku, vložíme droždie, kocku cukru, zalejeme trochou teplého mlieka (malíčkom skúsime, aby nebolo ani chladné, ani horúce), okolo misy nasypeme malú hrstičku soli, aby sme na ňu nezabudli a necháme droždie na teplom mieste vykysnúť. Za chvíľu, keď droždie urobí čiapočku, pridáme cukor, vlažné maslo, vajíčko, žĺtok a mlieko pridávame pri miešaní, koľko múka prijme, aby nebolo ani husté, ale ani riedke. Cesto vymiešame, až kým nezačne mlaskať a robiť bubliny. Ja si pomáham aj na 10 minút robotom. Cesto uhladkáme, posypeme hladkou múkou, misu prikryjeme čistou utierkou a na teplom mieste necháme vykysnúť. Po vykysnutí vložíme cesto do malého maslom vymasteného pekáčika. Potrieme ho rozpusteným maslom a dáme piecť do rúry na 180°C (neskor zmiernime na 150°C) asi na 55 min. Rúru neotvárame, až keď nás priláka úžasná voňa bosmana a keď cez sklo uvidíme, že chytá ružovú farbu, potrieme ho maslom a ešte dopečieme.

Všetci vydržíme do polnoci, veľkí hrajú kanastu, smejú sa pritom a rozprávajú si historky, ktoré jedným uchom počúvam, malé deti idú spať a nám trochu vačším sa tiež očká zmenšujú, ale hrdo potláčame zívanie a obliekame sa do kostola na polnočnú omšu. Od Ježiška mám novú smotanovú kutľovku. To nie je polievka, ale teplá veľká šatka smotanovej farby, ktorá sa dáva na hlavu, zakrýva celý chrbát a maminka mi ju vpredu pripne „zicherkou - zicherhajckou“, teda zapínacím špendlíkom ku kabátiku nad pásom. Takže som v nej pekne zababúšená. (Kutľovka sa volá preto, že je upletená z hrubých šúľkov vlny, ktoré pripomínajú „kutle“, teda črevá.) Až druhý deň doobeda na omši sa možem pochváliť kamarátkam novou modro-bielou čiapkou, ktorú mi uplietla stará mama a vplietla mi aj vzor zo zajačej vlny, ktorá je okolo hlavy ako krásne biele páperie. Teraz musím vydržať v kutľovke. V kostole je totiž zima ako v Demanovskej jaskyni. Na polnočnú si vezmem aj novučký muf. Muf nosíme, my dievčatká, na šnorke okolo hrdla a dávame si doňho ruky, namiesto rukavíc. Je kožušinový z bieleho zajačika. V kostole na kopci hrá otecko na organe a všetci s ním spievame „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa“ a „Tichá noc“ sa rozlieha po celej dedinke, lebo je toľko ľudí, že musia byť otvorené dvere. Druhý deň na omši nám otecko vždy zahrá pesničky na priane, ktoré chceme spievať. Mne vždy zahrá „Povedzte nám pastierkovia, čo ste videli“ a „Do hory do lesa valasi, či horí v tom našom salaši“. Kostol buráca radostným detským spevom.
Keď sa z polnočnej vrátime vymrznutí, druhý raz sa zídeme okolo stola a s chuťou sa pustíme do voňavej klobásy s bosmanom a cviklou.

A na záver možete skúsiť aj moju rybiu vianočnú polievku. Recept je rodinný a pochádza z východných Čiech. Aj keď som bola vychovaná na kapustnici a stále ju milujem, bez rybej polievky si už so synom nevieme Vianoce predstaviť. Je úžasná!

Rybia vianočná polievka
Večer pred Štedrým dňom si namočíme hrsť suchého hrachu. Na Štedrý deň ho uvaríme do makka. Kúsky kapra od hlavy a od chvosta uvaríme v osolenej vode. Komu nevadí výraznejšia rybacia chuť, može variť aj úplne vyčistenú hlavu. V polievkom hrnci speníme na masle malú cibuľku, poriadne umyté, očistené a na drobno nakrájané ikry a mliečie, na drobno nakrájanú mrkvu, petržlen a zeler, zalejeme vodou a uvaríme do makka. Do polievky precedíme cez husté sitko vývar z ryby a z uvareného hrachu a pridáme bledú maslovú zápražku.
Na pánvici osmažíme na kocky nakrájané rožky, ktoré servírujeme k polievke. Každý si ich do polievky naberie, až keď začína jesť, aby zostali chrumkavé.

Hezký den) jak už jsem psala máme s manželem oba náročné povolání můj manžel navíc hodně cestuje ,když jsem si ho brala tak jsem to věděla .. když je doma pomáhá mi jak může ja si nemohu absolutně stěžovat , ale před vánocema jelikož je obchodník má práce opravdu nejvíce takže většinou pracuje i na Štědrý den a ja ho budu letos následovat

Jediné, co na Vánocích nesnáším, je všudypřítomné kňourání a naříkání jak jsou ty předvánoční přípravy hrozné. Naštěstí, zřejmě mezi čtenářkami rodiny se to moc neobjevuje a většina si Vánoce užívá.

Můj tip na pohodové Vánoce je jednoduchý: udělat si je přesně takové jaké chcete. Úklid, cukroví, dekorace, svíčky, žárovičky kolem celýho domu, kapr se salátem a další věci nejsou povinné. Když se to někomu nelíbí, tak to přece dělat nemusí.

Tak já se tedy také nijak nestresuji uklidem a pečením ale mám ráda tradice tak některé věci dělám i když by být nemuseli, cukrový mi dá tchýně já za to upeču vánočky a štoly, stromeček strojíme 23 večer,celá rodina a pouštíme si u toho koledy, na štědrý den se postíme,jdem na procházku pak rychle dodělám večeři a už si jen užívám rozzářených očíček.Jen ty vánoční dárky nakupuji v prosinci, dříve mě to nebaví,kupovat v létě vánoční dárky není ono, ráda chodím městem koukám do vyzdobených výloh a přemýšlím co komu udělá radost.A davy mě nijak nerozhodí.Už se moc těším mám tři malé děti 4,5,3 a 10měsíců tak to budou opravdu veselé vánoce.

Achie, moc ti fandím. Znám to, když byly děti malé, taky jsem tak šílela ale dělalo mi to dobře. Hodně jsem pekla, vpodstatě pro celou rodinu, ale důležité je, že jsem to dělala RÁDA. Trochu jsem tím provokovala moje kolegyně, hlavně ty, co pekly jen z donucení, vždycky jsem ráno s radostí hlásila, co jsem zase upekla a dobře jsem se při tom bavila. Teda zásadně moc negruntuju, stejně se přes svátky sejde celá rodina, našlape se, nadrobí, napatlá a tak, raději si uklidím až po svátcích. Ale takový ten "zdravý" předvánoční shon jsem měla vždycky ráda. Naučila jsem se rozlišovat - dělat to, co mě baví. Ale jakmile bych se měla do něčeho nutit a stresovalo mě to, tak řeknu ne. Teď už ani moc nepeču, mám snachy. To se spíše domluvíme, že každá napeče něco pro všechny. Dárky máme vyřešené - někde výše píšu, jak máme obálku s přáními. Na Vánoce už se móc těším. Zrovna dnes nedělám nic, zapálím si svíčky na adventním věnci a budu si číst.