Jana- Alex (4roky a 7mes.)+Laura (6rokov,1mesiac)

Pri oboch detom sme nastastie nic podobne, ako nocne desy a mory nazazili. Deti spali od narodenia velmi dobre, nikdy nemuseli spat pri nas v posteli a od 10 mesiacoch spia vo svojej izbicke. Alex je taky vacsi "ciciacik". Posledny rok je velmi rad, ked si k nemu lahneme, ked zaspava. Ak nemame nic na praci, tak si velmi radi k nemu lahneme (bud ja alebo manzel). Prituli sa na chvilocku, na po 5 minutach je "tuhy" a rodic moze z izby odist. Laura take nieco nevyzadovala nikdy. Dokonca sa nam casto stava, ze ked je manzel pri Alexovi (pri zaspavani) a ja si lahnem ku Laure, tak ma po 10 minutach "zdvorilo vyhodi", ze uz chce spat, aby som sla prec. Alex si cez den rad pospi, no "vdaka" starsej Laure to obcas zanedbavame a volime moznost "zdiemnutia" v aute po ceste na lyzovacku, alebo z lyzovacky. Kratky spanok mu uplne postacuje, nie je vobec nervozny, avsak uz o 19:30 spi. Je v celku normale dieta. Velmi akcne, zive, no poslusne. Miluje pohyb, fyzicka aktivita mu robi radost. Lyzujeme, bicyklujeme, chodievame na tury, plaveme. V pripade nepriazniveho pocasia mame doma "prekazkovu" drahu, zinenku a skaceme, behame, preliezame, podliezame. Este nevie povedat "R" a "L" vo vete, pricom samostatne to povie krasne. Myslim, ze je to len o zvyku a mali by sme sa viac pripriet a drilovat to. Snad mu ten krasny usmev, pozitivne myslenie a tie stastne ocka vydrzia navzdy.