Syn je iny...

Moj syn miluje knihy, encyklopedie, je sikovny lyziar, vie citat, pisat a pocitat /a upozornujem, ze ja za to fakt nemozem. Nie som typ matky ktora "uci" dieta. Jednoducho je taky aky je, ma vysoko nadpriemerne rozumove schopnosti - mam na to aj papier, ze ja som v tom nevinne :-D / Ale na druhej strane je velmi citovo nevyrovnany, placlivy, vyrazna osobnost, ktora by sa rada presadzovala, pusa sa mu nezavrie ani na chvilu. Len cumim na jeho rovesikov
/a zavidim/ v skolke, ktori sa nechaju potichu mamami poprezliekat, alebo cusia, ked sa dospeli rozpravaju. A suhlasim s vetou, ze: Nikto nevie, ci je nadane dieta za odmenu, ci za trest. Ale zase...keby nebol taky aky je, kto, ak nie on - by mi na mne pochopitelnej urovni vystvetlil velky tresk a vznik vesmiru? :-D