Naša cesta za šťastím......alebo „bude na konci tunela kočík?“
Teda nie že by som chcela tvrdiť, že nie sme takto,bez bábätka šťastní,to nie,ale mám pocit,že k dokonalému šťastiu nám chýba hádam už len ten drobec.
No,ale na začiatok niečo o nas.Ja som Katarína,mám 27 rokov.
Manželík je Vlado a oslávil 30-tku.Bývame v Blave-Petržalke.
Zoznámili sme sa v roku 1997 na pošte,kde sme obidvaja boli zamestnaní.Z nesmelého pokukovania raz v októbri vzišlo moje chvíľkove odhodlanie a strčila som tomu sympaťákovi,čo sa hanbil na mňa aj pozrieť,do ruky lístok s telefónnym číslom.Zavolal.....a vtedy sa začal náš spoločný príbeh.
Po roku a pol sme sa zhodli,že sa nechceme vídať len poobede,po robote,ale že chceme byť spolu stále.Začali sme plánovať svadbu,naši nám kúpili byt.....16.októbra 1999 sme sa vzali. | 
