Názory k článku Porozumění mezi postiženými a nadanými

Veľmi sa mi páči táto formulácia: "...že učení je jejich vnitřní potřebou, že se doslova učit musí, jinak strádají. Nebudeli mít mimořádně nadané dítě dostatek podnětů, není v pohodě, je frustrováno." Máme to vyskúšané až po zdravotné problémy. Veľmi sa teším, že také školy vznikajú, že je stále viac ľudí, ktorí rozumejú problematike a chápu, že taká trieda nie je o elitárstve ale o napĺňaní skutočných potrieb tých detí. Majú na to rovnaký nárok, ako ktorékoľvek iné deti. Je výborné, že pedagógovia nadaných im už vytvárajú možnosti rozvíjať ich prirodzenú potrebu.

Veľmi by ma potešilo, keby sa v spoločnosti začalo venovať viac pozornosti aj psychologickej stránke možností a nemožností takých detí. Nejaké systematické vzdelávanie pre rodičov, učiteľov, vychovávateľov. Napríklad to, že sú svojou inosťou vytláčané z kolektívov. Kým mnohí nadaní extroverti si s tým vedia poradiť a stanú sa napríklad vodcami kolektívu alebo sú aspoň dobre akceptovaní, introverti tým můžu veľmi trpieť a nebyť schopní sa zaradiť a ani sami seba so svojou inosťou akceptovať. Obvykle to každý rodič rieši individuálne, prípadne sa tiež individuálne radí s psychológom. Ten, ak má prax s takýmito deťmi môže mnohým rodičom opakovať to isté, v skutočnosti vôbec nie je nutný individuálny prístup, vhodnejšie by bolo skupinové vzdelávanie rodičov, učiteľov a vychovávateľov nadaných detí.