Re: kľačanie v kúte
Mecháček, tu je sľúbená odpoveď.
Za prvé, autorom spomínaného výroku o patente na výchovu som ja, ako si si možno už stihol všimnúť. Za tento výrok sa ti ospravedlňujem. Mala som z tvojich predchádzajúcich príspevkov pocit, že si trochu ironický a že na rodičov menších detí sa pozeráš s dešpektom. Preto som ti tiež odpovedala ironicky. Uznávam, že to mohol byť iba môj pocit. Tiež nemám rada, keď niekto v mojom príspevku hľadá nejaký iný význam, ktorý som tam nedávala a prisudzuje mi názory, ktoré nemám. Občas však urobím podobnú chybu. Ale ak si to chceš vydiskutovať, kľudne môžeš na môj mail, klikni na moju ikonku.
K ostatným veciam len toľko, do výchovy sa rozumejú všetci ľudia, podobne ako do futbalu:-). Poväčšinou je to však len subjektívny názor (tým myslím aj seba). Takže zbytočne by sme sa tu ohadzovali argumentami kto z nás má ťažšie vychovateľné deti. Ja si nemyslím, že moje deti sú až tak poddajné, opakujem je to však vec názoru. Mám v blízkej rodine tú česť stretávať sa aj s puberťákmi a dobre sa pamätám aj na svoju pubertu. Väčšina ľudí aj tak svoje skúsenosti v hlave selektuje tak, aby čo najviac vyhovovali jeho pôvodným názorom.
Keby si napríklad mal možnosť vidieť moje deti v situácii, keď sú poslušné a kľudné (aj to sa občas stáva;-)), mohol by si povedať, že sa mi ľahko hovorí o netrestaní, keď mám také poslušné deti.
A keby si videl moje deti práve vtedy, keď zlostia, nepočúvajú, robia napriek (to sa stáva dosť často;-)), mohol by si povedať, že to je dôsledok mojej málo prísnej výchovy.
Takže či by moje deti boli ako anjelici alebo ako čerty, tvoje názory by to vôbec nemuselo ovplyvniť.
Poznám detí, ktorí boli poslušné a milé, kým boli malé, a v puberte boli ako odtrnuté z reťaze. A tiež deti (napr.moja neter), ktorá bola hrozné ale naozaj hrozné dieťa (do 3 rokov revala, vrieskala, bola veľmi panovačná), postupne však z toho vyrástla, teraz je z nej absolútne pohodová puberťáčka (až na to gúľanie očami, keď má niečo urobiť:-)). Mužova neter zase v puberte dosť vystrájala, dostala sa do partie, nechodila domov, fajčila... Teraz má 18, zmúdrela, chystá sa študovať v zahraničí. Čo dieťa, to iný vývoj, iný osud. Na každého vplýva toľko vecí, ktoré ani nedokážeme postrehnúť, výchova sa nedá vrátiť v čase a vyskúšať niečo iné a tak porovnať, či by sa niečo zmenilo, ak by sme použili iný výchovný prostriedok. Deti nie sú pokusné morčatá, ťažko teda niekomu povedať, že keby ste ho v detstve trochu prehli cez koleno, mohol byť teraz lepšie vychovaný. Možno áno a možno nie.
Ja len viem, že k deťom sa treba správať slušne, byť na nich prísny a klásť na ne nároky, na ktoré stačia. Či moje deti budú v puberte milé, či v dospelosti budeme mať pekný vzťah, alebo či sa dajú na drogy a budeme im na smiech, to ti neviem povedať. Všetko sa ovplyvniť nedá. Puberťákom musíme dovoliť robiť aj ich vlastné chyby, či sa z nich poučia, je už na nich.
Odpovědět