| Přihlásit se | Nová registrace
tisk-hlavicka

Diskuze : Hlavní : Mezi námi maminkami

Popôrodný strach

Milé mamičky!

Ak môžete, napište mi, prosím, aké pocity ste mali po príchode z pôrodnice domov, hlavne ako prvorodičky.
Ja som doma týždeň a stale bojujem so záchvatmi strachu, úzkosti a plaču, ktoré ma prepadajú aj niekoľkokrát denne. Viem, že za to zčasti môžu hormóny, ale zčasti zrejme aj moja úzkostlivá povaha.
Už od začiatku, odkedy sme plánovali s manželom dieťa, som permanentne mala z niečoho strach. Najprv som sa bála, že budem mať problémy otehotnieť (vysoká hladina prolaktinu, nepravidelný cyklus) - podarilo sa to však hneď prvý mesiac, potom som sa bála, že to bude mimomaternicové tehotenstvo, potom, že prvé tri mesiace, ktoré sú rozhodujúce, potratím alebo ochoriem, potom, či výsledky AFP boli skutočne v norme, potom som sa bála, či dieťa donosím a pod. Až keď som sa dostala za 28. týždeň, teda za týždeň, keď by dieťatko mohlo prežiť, som sa ukľudnila a vychutnávala som si každý týžeň. Mala som pritom krásne tehotenstvo, bez akýchkoľvek problémov, neopúchala som, nemala som kŕčové žily, nebola som extra unavená, akurát na začiatku mi občas bývalo zle a párkrát som vracala. Zaujímavé je, že som nemala strach z porodu, brala som to ako záver a rozlúštenie toho pekného tehotenstva. Pôrod som mala nakoniec tiež veľmi pekný, na prvorodičku rýchly (od odtoku plodovej vody do pôrodu placenty 5:50 min.), pomerne bezbolestný a bez akýchkoľvek problémov. Dieťatko sa narodilo zdravé, proste všetko dopadlo tak, ako sme chceli a našťastie nič z mojich obáv sa nesplnilo.
Čo ma však zaskočilo, je, že sa u mňa nedostavil okamžitý pocit nesmierneho šťastia z materstva, tak, ako sa to niekedy prezentuje, skôr sa u mňa dostavil absolútny zmätok, strach, ako to všetko zvládnem a ťaživý pocit, že už to je nezvratná zmena v našom živote a že už nič nebude ako predtým. A tento pocit zatiaľ pretrváva. Je sposobený aj tým, že ten malý človiečik sa vyjadruje spôsobom, ktorý mne ešte nič nehovorí a neviem odhadnúť, čo práve potrebuje a ako ho utíšiť. Naša dcéra je pritom zatiaľ pomerne kľudné bábo a manžel mi pomáha, ako sa len dá. Niekedy mám dojem, akoby som bola celé tehotenstvo zameraná len na moment pôrodu a nepremýšľala o tom, čo bude ďalej. Hlavné bolo dieťa donosiť a porodiť. A teraz je to zrazu všetko tu a ja neviem, čo ďalej. Dokonca pred dvoma dňami sa ma na chvíľu zmocnila túžba všetko nechať za sebou a utiecť preč alebo aspoň zaspať a o ničom nevedieť. Našťastie to trvalo iba krátko.
Budem rada, keď mi napíšete vaše skúsenosti. Zatiaľ, čo som sa bavila so známymi, ktorí majú deti, každý tvrdí, že prvé týždne sú veľmi ťažké. Aké máte skúsenosti, koľko treba vydržať, aby si človek zvykol a zabehol sa? A treba k bábätku vstávať a tíšiť ho, vždy keď je nespokojné?

Ďakujem.

Zuzana
Odpovědět
Průběh diskuze (5 názorů)
Popôrodný strach Zuzana, 28r. + dcérka 13. dní 30.4.2001 11:22
*Re: Popôrodný strach Darja, 23 let, dcera 7 měsíců 30.4.2001 19:58
*Re: Popôrodný strach Kamila. dcera 2 1.5.2001 5:20
*Ďakujem za odpoveď Zuzana 1.5.2001 20:13
*Re: Popôrodný strach Marta, 33 r., syn 15 měs. 1.5.2001 22:4

Zajímavé akce

Vložte akci

Další akce nalezte zde

Zajímavé recepty

Vložte recept

Další recepty nalezte zde


(C) 1999-2023 Rodina Online, všechna práva vyhrazena.


Četnost a původ příjmení najdete na Příjmení.cz. Nejoblíbenější jména a význam jmen na Křestníjméno.cz. Pokud hledáte rýmy na české slovo, použijte Rýmovač.cz.

Všechny informace uvedené na těchto stránkách jsou obecné povahy a jejich používání je plně ve vaší odpovědnosti.
Jakékoliv otázky zdraví vašeho nebo vašich dětí je nutné vždy řešit s vaším lékařem.

Publikační systém WebToDate.