Re: Nechceme Istambulskou úmluvu, protože gender

>>
ID vo svojej kapitole 9 zriaďuje prísny monitorovací mechanizmus – GREVIO. GREVIO je skupina expertov, ktorí budú monitorovať implementáciu ID zmluvnými stranami. [...]
GREVIO ž publikovalo niekoľko správ vo vzťahu k prvým štátom a niektoré ich závery sú prinajmenšom kontroverzné. Je z nich badať, že ID nie je schopný dosiahnuť deklarované ciele. Albánsko, ktoré GREVIO považuje za silne patriarchálnu krajinu, ktorá neprekonala určité stereotypy, má rovnakú mieru násilia ako Dánsko, ktoré už dosiahlo index rodovej rovnosti 50 : 50. Napriek tomu Albánsku odporúčajú, že riešením má byť dosahovanie indexu rodovej rovnosti, i keď v Dánsku to ženám nijako nepomohlo. Ba čo viac, v Dánsku alarmujúco narástli prípady násilia na mužoch, pričom GREVIO kritizuje, že Dánsko poskytuje pomoc aj mužským obetiam násilia.
<<


>>
ID je formulovaný tak vágne a obšírne, že nie je jasné, aké povinnosti z neho môžu vyplývať rodičom, cirkvám, cirkevným školám a iným cirkevným organizáciám. Táto skutočnosť len posilňuje obavu, že tieto povinnosti môžu byť potencionálne v konflikte s náboženskou slobodou, cirkevnou autonómiou a právom rodičov na výchovu svojich detí.
<<


>>
V roku 2008 zasielala Slovenská republika správu do OSN o násilí na ženách a ich príčinách, pričom podľa výskumu nerovnosť medzi mužmi a ženami zďaleka nebola jedinou a ani prvou príčinou násilia:

„Na základe odpovedí relevantnej skupiny žien sa na prvé miesto medzi činiteľmi či dôvodmi násilného správania partnera zaradila jeho žiarlivosť. Vyznačilo ju takmer 58 % žien, ktoré majú skúsenosť s opakovaným výskytom niektorého z násilných skutkov od súčasného či bývalého partnera. Ako druhý v poradí sa s celkovým podielom blízkym 54 % umiestnili osobnostné charakteristiky partnera, ako napríklad násilnícka povaha, egoizmus, panovačnosť a podobne. Viac ako polovicu hlasov relevantných žien a tretie miesto v rebríčku získal alkoholizmus či opitosť partnera (celkové hodnotenie sa priblížilo k 51 %).

Nasledovala štvorica príčin, ktoré zostali tesne pod 50-percentným limitom – vyznačilo ich viac ako 40 % relevantných žien, ale bolo to menej ako polovica. Patrili k nim tradičné názory na úlohu žien a mužov v rodine, ktoré dosiahli 49,8 %; ďalej názor o vplyve zlej výchovy v detstve so 43,1 %; presvedčenie o nízkom sebavedomí partnera ako dôvode násilného správania so 42,3 % a do štvorice to bol pocit určitej prevahy u partnera – za príčinu násilného správania ho považovalo 41,2 % žien.“
<<