Hlas dětí

Mama hovorí, že tato jej pomáha tak akurát do hrobu. Poslúcha iba vtedy, keď sa mama naňho nahnevá, že prišiel domov zasa nacápaný. Vtedy aj umyje riad, aj povysáva. Ale inak je lenivý ako kehela. Raz dokonca aj varil. Spravil knedľu, ale bola taká gumová, že sme ju s mamou natiahli cez celú izbu, až potom sa roztrhla. Mama mu vtedy povedala, nech ju zoberie do roboty namiesto obušku. Viete, on je policajt...

Náš otecko má doma takú pracovňu, kde píše na stroji a na počítači. Mama tomu hovorí brloh, lebo mu tam nesmie upratovať, lebo by tam už viac nič nenašiel. Pritom tam má smrad a bordel ako v tanku. Ani okno mu tam nesmie umyť. Keď už cezeň nevidí, spraví si v ňom prstom kukátko. Mama vraví, že chlapi a muchy by nemali byť.

Môj tato, keď bola mama v nemocnici kupovať bračeka, musel raz prať. Do práčky napchal všetky špinavé veci, posypal ich akýmsi práškom, čo si bol kúpiť v obchode, ale vodu tam nenalial. Vraj načo, ten prášok vraj perie aj bez namáčania. Páni, to ste mali vidieť!...

Môj ocino chcel raz mamu milo prekvapiť, a ožehliť všetku bielizeň, kým sa ona vráti z nákupu. Doma sa už kúrilo, tak bol iba v trenírkach. Ako tak žehlil, zrazu začal vrieskať a váľať sa po zemi! Strašne som sa bála. Kázal mi, aby som rýchlo utekala po maminu. Keď sme pribehli, ocino sa ešte stále skrúcal na gauči a síkal. Zavrel ma do izby a potom sa chvíľu rozprávali s mamou. Potom sa mama začala strašne smiať. Keď som sa jej spýtala, čo sa stalo ocinovi, povedala, že ocino je hrozne nešikovný a prežehlil si cikáčik...