Mám doma anděla

Som matka, ktorá spoznala cestu smútku, bezradnosti a žiaľu, cestu akou prechádza každý rodič po strate svojho milovaného dieťatka.

Po tejto trpkej skúsenosti z môjho prvého tehotenstva, stratila som dcérku, som zúfalo hľadala útechu a oporu i v internete. Žiaľ nenašla som žiadne stránky, či príspevky, ktoré by mi v mojej bezradnosti pomohli. Všade navôkol je téma náhleho úmrtia detí ešte stále tabuizovaná a potláčaná.

Uvedomujem si, že nie som prvá ani posledná matka, ktorá sa musí zmieriť so stratou dieťatka a snažiť sa žiť nejak ďalej i keď s ranou v srdci. Viem, že mnohí prežili, čo ja sama.

Preto som sa rozhodla vytvoriť stránky pre všetkých nielen osirotených rodičov, rozhodla som sa vytvoriť stránky pre všetky naše detičky, ktoré nás museli príliš skoro opustiť. Stránky som jednoducho nazvala Anjeliky, lebo verím, že nás naše detičky sprevádzajú, ochraňujú a stoja vždy po našom boku ako samotné nebeské anjele.

O anjelikoch sa môžete dozvedieť viac na adrese: http://www.anjeliky.sk

Týmto Vás chcem všetkých vyzvať, netrpte sami, neutápajte sa v žiali, nehanbite sa zdôveriť, ale naopak rozprávajte o svojich skúsenostiach, bolestiach i radostiach, ktoré ste prežívali so svojimi narodenými, či ešte nenarodenými detičkami. Veľmi by ma tešilo, keby sme si my všetci, mohli vymieňať rady a tipy alebo sa len jednoducho vyrozprávali - vypísali zo svojich skúseností.

Tiež mi veľmi leží na srdci, aby každý na stránkach Anjelikov mal možnosť tešiť sa zo svojho dieťatka, nezáležiac na tom, ako dlho žilo na tomto svete. Láska rodičov k svojim deťom nevzniká až po niekoľkých spoločne prežitých rokoch. Láska k dieťatku je silná od samého počiatku.

Celý príbeh o tehotenstve a mojej dcérke Vivien si môžete prečítať na adrese: http://vivien.anjeliky.sk

Na záver chcem poďakovať pánovi Pavlinovi za umožnenie zverejnenia článku na stránkach Rodiny. I v dnešnej dobe, je diskusia na túto tému, žiaľ pre mnohých nie samozrejmosťou.