Re: A co stolování?
Kačislavo nosí, ale jednoducho sú niektoré deti ešte malé. Ja by som tiež rada s deťmi pripravila prestieranie, ale sú ešte malí, o príbory sa síce báť nemusím, taniere by ale nemuseli dopadnúť dobre, atď. Tiež by som rada sedela pri stole a nikam sa počas obeda nehla (okrem naberania jedla), lenže jeden chce džús, keď si sadnem chce druhý mlieko, potom jeden odbehne kakať a za pol minúty ho bežím utrieť, druhému treba pomáhať pri polievke... než stihnem dojesť svoje jedlo, už hlási “napapaný” a ak ho zo stoličky do pol minúty nevyberiem, radšej “skočí” sám, akonáhle dojedol jeden, končí aj druhý, bez ohľadu na to, že si práve kázal pridať... Ano, spoločné jedlo sa nosí, ale prečo som po ňom ako vyžmýkaný citrón?
Jedlo pri rozprávke sme tiež mali, hlavne zozačiatku príkrmov mladšieho, pretože bez Krtečka som do neho nedostala vobec nič, a keď vám ročné dieťa stráca na váhe, urobíte čokoľvek. Momentálne sa svačinkám pri rozprávke (jablko, kúsok pečiva) nebránim, hlavné jedlá máme len pri stole.
(MMCH výskum, kde bolo skúmaných 24 detí mi príde ako rozhovor štyroch babičiek pri partičke bridžu...)
Odpovědět