21.1.2008 8:49:24 lucia22
Re: úvaha
Obe moje deti chodili do skol mimo nasej spadovej oblasti, a pokial si pamatam, nebol s tym nijaky problem.
Je to asi tak, ze dieta ma miesto v skole vramci spadovej oblasti zarucene, nie vsak povinne. Ak chce chodit niekde inde, nie je to problem.
Ja neviem nic o tom, zeby boli vo Finsku zrusene skolske inspekcie...Ale asi tam nefungovali v tom zmysle, ako ich cinnost pozname u nas. Aspon v triede mladsieho syna mavali casto - nazvala by som to "pozorovatelov", no myslim ze to bolo hlavne preto, ze to bola prva skola vo Finsku, zamerana na multikulturnu kompatibilitu a tomu bolo prisposobene aj vyucovanie (aj strava v jedalni: bola tam aj koser strava a takisto strava, ktora sa riadila podla muslimskych pravidiel). Napr. deti mali nieco ako u nas nabozenstvo alebo eticku vychovu (vyucovaci predmet sa volal BIBLE), kde sa ucili postupne o kazdom nabozenstve, pocnuc budhizmom, cez muslimske nabozenstvo, az po krestanske nabozenstva. Pamatam, si ze syn si vybral ako temu svojho rocnikoveho projektu zidovske nabozenstvo.
Dalej musim este napisat, ze v ramci integracie hadicapovanych deti mali takmer v kazdej triede handicapovaneho spoluziaka. Tieto deti tak nezili oddelene v nejakej komunite podobne postihnutych deti, ale viedli normalny skolsky zivot a tie nase ostatne zdrave boli vedene k tomu, pomahat takymto spoluziakom (vlastne celkovo handicapovanym ludom), pochopit ich problem, naucili sa brat takychto ludi ako normalnu sucast kazdodenneho zivota. Bolo samozrejmostou, ze spoluziacke na vozicku automaticky pomahali s oblecenim, podali pomocku, ak bolo treba, zobrali ju na dvor. Dokonca ucitelia sa snazili taketo deti zapajat aj do hodin telesnej vychovy, pokial to bolo aspon trosku mozne. Mojmu synovi tato stranka finskeho skolstva dala velmi, velmi vela do zivota.
Odpovědět