Može to byť aj úplne inak...

Na začiatok, Radka, si určite babička k nezaplateniu. No myslím si, že Ťa naozaj Tvoje deti trošinku zneužívajú. Aj Ty máš predsa niekedy právo na oddych. Držím palce, nech vám stále rodinka drží tak pekne pokope:-)

A teraz ku mne. Vymodlený Filípek po deviatich rokoch bude mať teraz 10 mesiacov. Žijem so svojím manželom na Morave v Orlové (25 min. od Ostravy), manžel je Karviňák, ja Bratislavčanka.
Takže jedna babička v Bratislave (moja mama) a druhá v Liberci (manželova mama - presťahovala sa tam pred dvoma rokmi za manželovým 33 ročným bratom - typický Oidipovský komplex, podotýkam, ale to nie je téma sem). Máme tu blízko iba manželovho otca s treťou manželkou.
Nie som typ človeka čo ľudí zneužíva, som naučená samostatnosti, ale predsa, teraz u malého, keď som na všetko úplne sama by mi aká-taká pomoc babičky "bodla". Smola, moja mama by mi bez problémov pomohla, no je ďaleko. Manželova mama je tiež ďaleko, ale záujem o vnuka prejavuje dosti vlažný...
S tým všetkým sme počítali. Ale čo mi príšerne vadí je manželova "macecha"...teda jej chovanie. Býva 5 minút cesty autom od nás. NIKDY, PODOTÝKAM, NIKDY SOM OD NEJ NIČ NECHCELA. Snažila som sa totiž tolerovať fakt, že predsa len nie je "vlastná" a je logické, že si hľadí svojich záujmov. ALE VADÍ MI, ŽE MI NEUSTÁLE SAMA PONÚKA POMOC NA PLNÚ PUSU....A PRITOM ABSOLÚTNE NEPOMOŽE. Vadí mi, že ma týmto sposobom obťažuje a potažmo vlastne aj psychicky deptá. Som ticho, v záujme manžela, aby nerobila dusno medzi ním a jeho otcom. Ale doma som neraz kvoli toho už aj plakala.
Nepomohla ani pri sťahovaní (sme v Orlové mesiac), malého Filípka som mala v novom prázdnom byte na matračkách, práve mu liezli zúbky tak strašne plakal a čakali sme takto pár hodín na manžela, ktorý so sťahovákmi sťahoval.
Ani by som sa nad tým všetkým nepozastavovala, som človek, ktorý sa vie pružne prisposobiť situácii, ALE JE TU STÁLE TEN PROBLÉM, ŽE SA MI AJ NA SŤAHOVKU VEHEMENTNE PONÚKALA, ŽE FILÍPKA POSTRÁŽI A PRITOM NA TO S...ALA. Sú dvaja ľudia, žijú v obrovskom baráku a nemohli Filípka aspoň na tú sťahovku vziať chvíľku na zahrádku. Radšej ho nechali sa takto trápiť. Ono tu nejde o moje pocity, ale o malého. Jedinký krát sa ponúkla (pri maľovaní), že ho príde pokočíkovať.
Prišli, ale ako prišli, tak aj zmizli, bez komentára k vycházke, na ktorej sme boli dohodnutí. A ja krava som od rána Filípkovi s úsmevom na tvári vravela, že pojde na prechádzku s babičkou a dědečkom.. Teraz to malý ešte nechápe, ale ako s ním mám neskor jednať, keď sa niečo takéto znovu stane? Ako mu to mám vysvetliť, bobiškovi malému??????
Manželov otec má rád svoje pohodlíčko a tak sa nechá J. manipulovať. Myslím, že docela rád...
Na návštevu nás pozvú sem-tam a tvária sa ťuťu-muťu....
Takže babičko Radko, sú super babičky ale sú naozaj aj babičky a tchýně, na ktoré sa nedá inak než nadávať... Každá minca má dve strany.