achich ach : furt to samé dokolečka

Ja viem, že názov znie provokatívne, ale mala som ľahko podobný problém - keď nás pani učiteľka pozvala na prvú triednu schôdzku minulú jeseň, medzi štyrmi očami mi oznámila, že moje dieťa je hlučné, vyrušuje spolužiakov a neustále sa dožaduje odpovedať na jej otázky, takže vlastne si vynucuje, aby sa celé vyučovanie točilo okolo nej. Poznám svoje dieťa, budí pozornosť, ale že by bola až taký "fagan", to sa mi nezdalo. Ešte som jej tvrdila, že sa usadí a že to bude O.k., ale pani učiteľku som evidentne neuspokojila. Pri najbližšom vyberaní syna zo škôlky som sa od jej bývalej učiteľky dozvedela, že ju moja dcéra vždy poslúchla a že ale vie, že sú niektoré učiteľky v škôlke, ktoré s ňou drobné problémy mali. A boli sme u koreňa veci - učiteľka v škole nebola ochotná akceptovať, že je napred, ale nebola ochotná ju zamestnať inak. Dokonca sama pani učiteľka povedala - to je jej problém, to ona má deti zrovnať do školy a zároveň ich zaujať. Dcéra je veľmi šikovná, má široky prehľad a učenie zvládala bez problémov, druhej strane písala strašne škaredo ( k tomu sa vrátim). Tak som sa spýtala na keramike, ako to s ňou je - vraj je veľmi šikovná a nápaditá, dokonca predčila i staršie deti, na karate bola jedna z najlepších bez problémov s disciplínou a vo flaute ju chceli do pokročilejšieho krúžku, o angličtine neviem, ale vždy sa na ňu tešila, tak snaď pozitívne tiež. A potom prišli malé šikany - trieda šla do knižnice a moja dcéra mi oznámila, že vedela všetky odpovede na učiteľkine otázky, ale že ju ani raz nevyvolala a pod. To už som zatínala peste ale situácia sa našťastie sama ukľudnila, aj keď optimálna nebola nikdy. Riešila som to denno -dennými diskusiami s dcérou o škole a snažila som sa jej vysvetliť učiteľkine postoje ale VŹDY som ju ocenila, za to, čo chcela urobiť dobre a nebolo docenené. A robila som to dostatočne demonštratívne, takže dcéra časom začala nachádzať nahlodanú sebadôveru. Popri tom chodila to krúžkov, kde ju to ohromne bavilo. Prišiel polrok a pani učiteľka napísala, že sa rozhoduje, či na vysvedčení dá dcére z češtiny jedničku alebo dvojku. A dôvod? Vraj píše škaredo. Pod túto poznámku som sucho pripísala, že žiadam o schôdzku, čo pani učiteľka sucho okomentovala, čo to má znamenať. Tak som si schôdzku zjednala, ale zároveň som na nej riešila i sťahovanie - na polrok sme odchádzali do iného mesta a menili sme školu. Bola som odhodlaná použiť všetky metódy na to, aby dcéra nemala na vysvedčení dvojku - věď ako mohla mať dvojku z češtiny keď plynulo čítala, výborne skládala slová, slabiky, dokonca aj vety, prednášala básničky a prihlásila sa do súťaže na prednes - a bola som odhodlaná jej to všetko vytmaviť, bola som ochotná urobiť dusno, kde by som poukazovala na jej pedagogickú neschopnosť - rušila im hodiny výtvarnej hodiny, pretože "zlobili" a nahradzovala ZA TREST matematikou ap., a že známky z písania nič naznamenajú, keď viem, že dcéra sa snaží, a sama som prípad toho, ako moje zošity slúžili na nástenke ako odstrašujúci príklad písania a nakoniec som v 8. ročníku dostala za "najvypísanejšie" písmo pochvalu od najrešpektovanejšej slovenčinárky na škole...Neviem, ako som v tú chvíľu, keď som vošla do školy vyzerala ale zrejme ako hrozná fúria, pretože pani učiteľka mi sladko oznámila, že jej dá jedničku a potom sme riešili už iba to sťahovanie.

Stojte za svojím synom, minimálne 50 % problémov plynú z učiteľkinho správania voči nemu OSOBNE - je jedno ako jedná zo zvyškom triedy. Vráťte mu sebadôveru, ukážte že ho milujete a zároveň sa mu skúste adekvátne jeho veku objasniť učiteľkine konanie aby sa dozvedel, že svojím chovaním učiteľku frustruje a ona následne frustruje jeho - deti už nie sú hlúpe aby to nezačali chápať a hlavne, nebojte sa zmeny školy. Verím, že tam, tak ako ja v novej, pochopíte, že naozaj máte bystré dieťa za ktorým stojíte oprávnene a prestanú vás hlodať beznadeje o tom, či naozaj máte za ním stáť alebo čo vlastne máte robiť...