To spanie ...

Ahoj Janka,
napisala si velmi pekny clanok o vasom "nechcenom opustenom" dietatku. Vies, nieco podobne sa stalo aj nam. Asi ked mala nasa mala 10 mesiacov, ochorela a mala vysoke teploty. Dovtedy spavala bez problemov sama v postielke, vobec som ju nemusela uspavat. Akonahle prekonala chorobotu, vsetko sa zmenilo. KEdze sme si ju davali k sebe a strazili sme, aby jej nestupla tpelota, bola zvyknuta s nami prespat celu noc. A tu zrazu "hop" a musela spavat sama. Prve noci si riadne poplakala, kym som si ju nezobrala k sebe do postele a neuspala ju v naruci. Po asi tyzdni som si mylslea, ze ju to preslo, ale nie, stale to pokracovalo. A tak som spravila to, ze ju uspavame doteraz. Proste, sama nezaspi. Potom ju prenesiem do postielky. Niekedy vydrzi spat celu noc, niekedy sa parkrat zobudi na to, ze jej vypadol cumlik a je vsetko OK, inokedy sa tak preberie, ze nechce spat sama a znovu putuje k nam. Uz sme si na to akosi zvykli. A s tym spankom celkovo, mala spala velmi malo, 1/2 hodina a dost, dalsie 3 hodiny bola hore a potom znovu 1/2 hodinu. Nic som si pri nej nespravila. Mohla som byt akokolvek ticho, prebrala sa. Teraz je to lepsie, vydrzi spat aj hodinu-dve, ale zase nechce sa jej chodit spat, akoby sa bala, ze jej nieco ujde. Ale ked si k nej lahnem a hladkam ju po tvaricke, ukludi sa a zaspi. Niekedy to sice trva aj hodinu, ale dari sa to. Snad by si to mohla ty tiez skusit ako metodu uspavania, ak pomoze. I ked to urcite dost berie z tvojho casu, ktory by si inaksie vyuzila, ja som sa obetovala. Alena