držím palce

Včera sme mali 8. výročie svadby a vážne som sa naštvala. Stále ešte splácame kopu vecí a tak manžela šetrím, obmedzujem sa maximálne kde sa dá a on chce ísť v lete do zahraničia na jedno športové podujatie. Sčasti to má hradené, ale aj tak by nás to stálo peknú sumu. Tak som si dupla a vytmavila mu to všetko :-((( spísala som zoznam, čo už nepočká (napr. dve zatekajúce okná) a musia sa na to nájsť peniaze. V maximálne nevhodný čas ale on sa len tváril prekvapene a akoby s uznaním, že si konečne presadzujem aj svoje požiadavky, no neporazilo by vás? A tak to vidím aj s tým pomáhaním doma, môj manžel nemusí takmer nič, keďže zatiaľ zo zdravotných dôvodov stále nemáme detičky, domácnosť zvládam sama a od neho chcem len, aby raz do týždňa uvaril (riad samozrejme neumyje). Vážne zvažujem spísať aj toto a nebyť tak blbá ako doteraz, tí naši chlapi si to vôbec nevážia a berú všetko ako samozrejmosť. Tak dievčatá, nebuďte hlúpe, viac si nás budú vážiť, keď budeme mať svoje požiadavky a názory (samozrejme, s mierou, nie zase aby bol manžel pod papučou). Držím palčeky Henri a jej detičkám, veľa šťastia.