Re: pre Sylviu

Sylvia,
rozdiel v Tvojom a mojom prístupe k detom je prave v tom, ze ja nepovazujem placnutie ani po ruke, ani po plienke, za vhodny vychovny prostriedok. O tom sa tu debatovalo dost, mam preto vela dovodov, z ktorych asi najdolezitejsi je ze nechcem dietatu ukazovat, ze problemy sa riesia placanim a nechcem mu vedome ublizovat.

Problem s prechadzanim cez cestu je typickym argumentom pre trestanie dietata. Ja si nemyslim, ze v tomto pripade TREST pomoze dietatu pochopit,preco je nebezpecne ist cez cestu. Vytvori mu v hlavicke len spojenie: chcem byt samostatne a ako velke prejst cez cestu = dostanem bitku. Ak sa toto spojenie opakuje, dieta sa bud zacne bat byt samostatne aj v inych veciach kde to vyzadujeme, alebo zacne reagovat este vacsim odporom. S mojim pristupom vo vychove chcem vytvorit spojenie: chcem byt samostatne = musim zistit, ci nehrozi nebezpecenstvo a ak ano - zvolim bezpecny sposob drzat mamu za ruku.

To je pre rodica tazsia uloha (lahsie je placnut alebo potrestat a vytvorit kratke spojenie, ktore nefunguje efektivne).

Zavisi od veku dietata, ako mu toto spojenie vytvorime. Vobec nestaci zacat odvtedy, ked dieta uz beha cez cestu. Zaciname odvtedy, odkedy s dietatom cez cestu prechadzame - v kociku, nosici.. atd. Vzdy vysleme signal: pozor, auta, cesta, zastavime, poobzerame sa - umerne veku dietata. V case, ked nechodi spolahlivo a drzi sa nas rovnako pri prechadzani cesty upozornujeme na opatrnost. Ak mame nazorne priklady, pouzijeme ich.( Nam napriklad stacil na ceste jeden prejdety psik.) Je mozne vselico - dokonca aj ukazat na stojacom aute co sa stane, ked take velke a tazke auto narazi do maleho dietata.

Podobne som postupovala so sporakom, horucimi hrncami, zehlickou, zasuvkou. My dospeli si v duchu uvedomujeme opatrnost pri narabani s tymito vecami, ale detom ju musime sformulovat aj nahlas a to uplne odmalicka. Babatka nam rozumeju a v case, ked uz zacnu samostatne skusat, uz detom v podvedomi blika to, co sme stisickrat predtym zopakovali: pozor, moze to byt horuce/nebezpecne/potriast/plne rychlych aut, musim zvolit bezpecny sposob.

Zavisi potom od temperamentu dietata, ako s danym spojenim nalozime. Pokojnejsiemu dietatu to staci, dynamickejsim detom musime dalsimi vhodnymi sposobmi znazornit PRECO je bezpecnejsie aby to robili tak, ako sme im vysvetlili.

Odlisny pristup som mala ohladne skriniek a rabovabia veci. V case, ked to moje dieta potrebovalo, som jednu kuchynsku skrinku naplnila len plastovymi miskami, kelimkami, poharikmi, varechami, party pribormi, apod. Ostatne sme mali upevnene gumickou. "Plastova" bola na vyhadzovanie a rabovanie a dieta to dost dlho aj bavilo. Obisli sme sa bez konfliktu. Takisto by som povolila aj rabovanie skrinky s oblecenim - nie je to nebezpecne, neda sa pritom nic rozbit a dieta si tym zjavne nieco overuje - trebars rychlost Tvojich reakcii :-))) ale ovela pravdepodobnejsie nieco uzitocnejsie.
Ked si to overi a rabovanie prestane byt zaujimave, prestane s tym aj same, bez placnutia. No a dovtedy budete trochu viac upratovat :-)))

Ty trestas placnutim dieta za to, ze TEBE prekaza, ze ono nieco robi a skusa. Problem takehoto trestu je v tom, ze dieta ucis spravat sa podobne aj k inym - ak mu bude na inych nieco prekazat, placne ich. Mnoho deti s tym zacina prave u rodicov a ti sa bezradne pytaju, preco ma moje dieta cca v 1,5 - 3 rokoch udiera/hryzie/kope? Nuz, kolkokrat predtym ho udreli (co i len slabo a po plienke) oni?

Je to dlhe co som napisala, ale snazim sa vysvetlit, ze pokial je to mozne, dieta ma dostat moznost overit si fungovanie sveta bez toho, aby sme ho za to trestali, t.j. vedome mu ublizovali.

Nabuduce o systeme pevnych a diskutovatelnych pravidiel, ak Ta to bude zaujimat :-)))

Nemyslim si vsak, ze kto tak nerobi, je zly rodic, to zase aby ste ma tu neukamenovali. Ja som len vzdy na strane deti a tesi ma, ked su stastne so svojimi rodicmi.