Re: Jen starosti

to mi je fakt ľúto... si v ťažkej situácii, lebo aj chceš zakročiť rázne, ale kvôli citovému vydieraniu (že malý už k vám nebude chcieť chodiť a otec ho tým pádom neuvidí) sa to nedá. najhoršie je asi fakt to, že dcérka začína po chlapcovi opakovať.
lenže mám pocit podľa toho opisu, že ak to teraz nezastavíš, bude sa to zhoršovať. nedá sa nejako dohodnúť s chlapcovou matkou? možno by pomohlo, keby bol chlapec u vás dlhšie, nie iba na víkend. lebo aj keď začne odmietať jesť doma varenú stravu, tak si ho mama príde vždy vyzdvihnúť. a čo mu inak chutí? aké ovocie, zelenina? bude to asi náročné, ale budem držať palce, nech sa to podarí zmeniť. neustupovať, to je asi postup, ktorý by ste ako rodina mali zvoliť. a z obeda spraviť zábavu a hru. (nemusí končiť jedením, ale napr. zdobením) :)) ja by som asi postupovala takto: nech ti obe deti pomôžu - najskôr zostavíte spoločne jedálniček - potom spolu niečo fajné ukuchtíte... a kľudne to berte ako hru, kde šéfkuchári súťažia o hlavnú cenu, porotcami budete aj vy aj oni...a hlavnou cenou napr. výlet niekam, kde často nechodíte a podobne. decká sa môžu hrať s cestom, miešať polievku, dochucovať, pučiť zemiaky a ozdobovať. každý vo svojom hrnci, alebo všetci spoločne napr. zemiaky uvaríte spoločne (ako kašu), mäsko si však nazdobí každý sám - buď polka broskyne, plátok syra, šunky, alebo rozbiť naň vajíčko... chlapcovi by sa mohlo páčiť flambovanie palaciniek. dievčatku zase zdobenie šľahačkou a ovocím. bolo by fajn, keby sa do toho zapojila celá família... :))) aj so starými rodičmi a podobne. potom ani chlapec nemusí zjesť veľa, len treba ochutnať z každého jedla, aby ho mohol obodovať. proste spraviť z toho zábavný cirkus. viem, asi sa to nedá robiť každý deň, ale môže to byť napr. váš rituál raz, 2x za mesiac... možno malými krokmi sa to podarí... držím palce!