Re: nemáme společné přátele

Ja som riešila inú vec po rozvodu...jedna - myslela som si že výborná, snáď najlepšia - kamoška si odo mňa postupne od doby rozvodu urobila tak okatý odstup, že som nechápala (žeby sa bála že jej preberiem manžela alebo čo?!).

A nechápem doteraz. Časom sa úplne odmlčala, ja som jej medzitým naznačovala, že to čo robí nie je správne (stýkať sa len, keď nemá "lepší" program).. No a tak to odoznelo do neznáma, doteraz mám doma v balíčku nachystané vyprané jej spol. šaty, ktoré mi kedysi požičala.

Ale ja sa jej prosiť nebudem (snažila som sa jej ich svého času vrátiť, nepovedlo sa).

P.S. Šaty naozaj nenosím a neviem, čo s tým (nejak mi nejde pod nos sa tváriť, že sú moje alebo čo..len tak si ich privlastniť, alebo ako by som to nazvala).

Doteraz z nej nechápem, tehotnú s druhým partnerom ma videla jedinký raz náhodne u obchodu, druhého syna vobec.

Aj takí ľudia sú a ja túto falošnosť NENÁVIDÍM. V mojich očiach tak klesla svojim chovaním, že viac už nemohla. Len sa mu museli tie oči bohužiaľ otvoriť postupne.