3.9.2009 9:43:39 vesna
Nam dietatko zomrelo a aj tak sa obcas hnevam
Ano, autorka ma pravdu, ze obcas je dobre zastavit sa, povedat si "co ma to vlastne vytaca? Mam zdrave a zive dieta, a to je skutocne dolezite". My sme stratili nasho syna, ked mal necelych 10 mesiacov. Odisiel nahle, bez varovania, bol to zdravi a krasny chlapcek. Ked sa mu pokusali zachranit zivot, lekari naznacovali, ze ak sa aj podari, nebude to ako predtym. Ale v tej chvili vam je to jedno. Az neskor som pochopila, ze aj ked jeho odchod neskutocne boli, pomohol tym svojej dvojickovskej sestricky, lebo ak by lezal, ak by nebol sebestacny, uz by sme tazko kazdu volnu chvilu cela rodina vyletovali, chodili na ihriska, dovolenkovali... Asi by sme ziskali aj nieco ine, ale to uz je ina tema.
Po tejto strasnej udalosti som si uvedomila, ze zdravie a zivot su naozaj najdolezitejsimi hodnotami. To ale neznamena, ze ma nasa, dnes uz 2,5 rocna dcerka nevie vytocit, ze obcas nie som unavena, vycerpana a ze ma ani nenapadne povedat si "klud, bud rada, ze ju mas". Skratka som clovek, ktory obcas vybuchne a zareaguje nevhodne. Ale to je zivot a ona sa tiez bude stretavat s unavenymi ucitelkami, nervoznymi sofermi mestskej dopravy, nevludnou tetou na ulici a pod. Pretvarovat sa za kazdu cenu mi pride nie len nemozne, zbytocne a neskutocne narocne, ale hlavne skodlive, lebo aj nase obcasne vybuchy sa v rodinom kruhu uci zvladat (tam kde je to najbezpecnejsie)
Odpovědět