Deník Naša cesta za bábetkom
Nádej zomiera posledná.....

Tak a dilemu sme doriešili veľmi rýchlo.... Žiadosť o IVF nám schválili 3.10.2005....dozvedela som sa to až 26.10. a termín na IVF nám dali v júli 2006....pýtala som sa,či nie je možné to posunúť na skorší termín - vraj nie,je to vec poistovne,ktorá trvá na takomto dlhom čakaní. Ja som však človek iniciatívny,nedočkavý a tak mi to nedalo a mailom som sa informovala vo Ferticente a v Gyn-Five,aké čakacie lehoty majú oni.Moje prekvapenie bolo dosť veľké,pretože z oboch centier mi odpísali,že nemajú žiadne čakacie doby. Keďže Ferticent nespolupracuje s poisťovňami,objednala som nás do Gynfivu.Dostali sme termín na 9.11.2005 o 11.30 k Mudr.Stenovej. Pani doktorka je veľmi milá,mladá osôbka,ktorá nám všetko od základov (od tvorby vajíčka a spermie až po pôrod )vysvetlila a navrhla nám ďaľší postup.Bola veľmi udivená,že máme už schválenú aj žiadosť o IVF, moju diagnozu PCO najvyššieho stupňa zredukovala na vaječníky s náznakmi PCO a vypísala mi papiere na vyšetrenia.V priebehu mesiaca som absolvovala cytologiu,stery na chlamídie a iné potvory,vyšetrenie na inzulínovú rezistenciu,odbery krvi na hormonálne profily....Mužíkovi dali tento raz pokoj,pretože spermiogram sme mali mesiac starý z Iscaru.Deň pred Vianocami som si bola po výsledky zo všetkých vyšetrení.....všetko bolo v poriadku,len mi našli nejakú črevnú baktériu,ktorú sme preliečili antibiotikami.A-dostala som termín na laparoskopiu. 5.februára 2006 som nastúpila do Ružinovskej nemocnice.Na druhý deň,6.februára mi Mudr.Stenová robila laparoskopiu-všetko bolo v poriadku,vajcovody som mala a mám priechodné,potvrdili sa cysty na vaječníkoch a tie mi odstránili.Vo štvrtok ma pustili domov. 13.februára som bola na stehy a tam sme sa dohodli,že nebudeme čakať na zázrak,ale tomu zázraku trošku pomôžeme-dohodli sme sa na na prvom IUI.Dostala som vypísaný protokol,podľa ktorého som mala stimulovať od 2DC....ten pripadol na 10.marca.Začala som stimulovať clostylbegytom 2 tabletky denne.Na 9DC som bola prýy raz na krv a sono - poobede mi telefonom oznámili,že ďaľšia kontrola bude o dva dni a potom sa to cele zopakovalo.Folikuly pekne rástli a po vyšetrní krvi a sone 22.3. som večer pichala pregnyl...24.marca sme boli na prvom IUI a začala som brať utrogestan.Najbližšie dva týždne sa u nás niesli v presvedčení,že sa všetko podarilo a čoskoro budeme mať na papieri potvrdenú radostnú správu.V piaotk 7.apríla som bola na odbere krvi na tehotenský test.Výsledky mali byť po 14tej hodine.Odhodlávala som sa zavolať dobrých dvadsať minút,mala som srdce v krku,ale keď som dvihla telefon,presne som zrazu vedela,čo mi povedia-test bol negatívny.&vysadila som utrogestan a čakala na mrchu.Nemusela som čakať dlho,prišla 11.apríla.12.apríla som bola v Gynfive u mojej lekárky,ktorá bola veľmi prekvapená a sklamaná,že nám to nevyšlo.Vraj podľa výsledkov tam nebol žiaden dôvod,prečo by to nemalo vyjsť-stimulácia a reakcia na ňu výborná,sliznica tiež,spermiogram ukážkový,vhodný na darcovstvo - chýbalo nám len šťastie!Dostal som protokol na 2IUI...hneď som zaplesala,že môžem hneď začatť so stimuláciou,ale lekárka nebola veľmi nadšená a naznačila mi,že by radšej nechala mesačnú pauzu,lae že to je všetko na nás,ako sa rozhodneme.Ak však nebudeme mať pauzu teraz,určite bude budúci mesiac. Doma sme sa o tom bavili s mužíkom a dospeli sme k tomu,že nám obom len prospeje,ak si dáme mesiac pohov,užijeme si tulkanie bez plánovania vhodnosti,oddýchneme si od všetého toho stresu okolo tabletiek,tulenia presne na čas a tak podobne.A na budúci mesiac,pekne oddýchnutí,sa pustíme do toho s novými silami a s plnou chuťou:)

Naša cesta za šťastím......alebo „bude na konci tunela kočík?“

Teda nie že by som chcela tvrdiť, že nie sme takto,bez bábätka šťastní,to nie,ale mám pocit,že k dokonalému šťastiu nám chýba hádam už len ten drobec.

No,ale na začiatok niečo o nas.Ja som Katarína,mám 27 rokov.

Manželík je Vlado a oslávil 30-tku.Bývame v Blave-Petržalke.

Zoznámili sme sa v roku 1997 na pošte,kde sme obidvaja boli zamestnaní.Z nesmelého pokukovania raz v októbri vzišlo moje chvíľkove odhodlanie a strčila som tomu sympaťákovi,čo sa hanbil na mňa aj pozrieť,do ruky lístok s telefónnym číslom.Zavolal.....a vtedy sa začal náš spoločný príbeh.

Po roku a pol sme sa zhodli,že sa nechceme vídať len poobede,po robote,ale že chceme byť spolu stále.Začali sme plánovať svadbu,naši nám kúpili byt.....16.októbra 1999 sme sa vzali.

Bolo a aj stále je nám spolu dobre,na bábätko sme nemysleli.Stále sme ten správny čas odsúvali na neurčito.Nejako nám vždy čosi zahralo do karát – raz to bol ešte iba spolovice zariadený byt,potom auto na leasing......vždy sa našlo čosi,čo malo prednosť........až raz......

Boli sme sa prejsť,zaskočili sme do Tesca a cestou domov sme stretli otecka s kočíkom.....sedel v ňom taký asi 8 mesačný drobec.A vtedy ma moj mužík prekvapil otázkou,kedy aj on bude takto kočíkovať.....Bol jun 2003........Popravde,prekvapilo ma to,lebo vždy,keď sa zvrtla reč na deti,robil si z toho srandu,ako pôjde na montáže a vráti sa,až budú mať tak 15 a bude sa s nimi dať rozprávať.Na druhej strane ma to však potešilo,lebo som vedela,že „dospel“ na to,mať dieťaJ

V júli 2003,presne 26-teho,som vzala poslednú antikoncepčnú tabletku.O týždeň sme išli na dovolenku a zahájili snaženie sa v plnom prúde.Na tretí deň ráno mi bolo strašne zle a mužík bol presvedčený,že som určite tehotná!

Myšlienka to bola krásna,dnes sa nad tou naivitou už  len usmievame......

V polovici cyklu som však začala z ničoho nič  krvácať.....zašla som k lekárke a tá povedala,že to je uuuplne normálne,po 5 rokoch brania HA.Dala mi injekciu a mrcha potom prišla ako mala.Ake ale bolo moje prekvapenie,keď to bolo na dlhý čas aj naposledy....

Začali sa patálie s mrchou,dni plné nádejí,že to vyšlo a som tehu.....a potom hodiny a dni sklamania,keď som zistila,že to tak nie je.

Tri mesiace po sebe mi mrcha meškala vyše týždňa,niekedy aj 10 dní.....išla som k lekárovi...pichol mi agolutin a mrcha?Prišla.

Rozhodol sa teda,že mi bude agolutin pichať na 21DC,aby sme mrchu predbehli a ona prišla poriadne,ako má.Vraj po 3 mesiacoch injekcii sa to upravi samo.No,ale nie u mňa.Dva mesiace to šlo,na tretí si mrcha vzala dovolenku,neprišla ani po dvojnásobnej dávke.Už sme sa tešili,že je to tu,že budeme traja....Hnusoba sa vrátila z dovolenky a hneď prvé,čo urobila,prišla sa pozrieť,ako sa máme my....

Takto to šlo do mája 2004,keď to už naštvalo aj lekára a poslal ma do „ambulacie pre nepravidelnú menštruáciu“.Zaujímavá to ordinácia – fungujú 1 krát do týždňa a aj to iba 1 hodinu.Keď som tam prišla,lekár na mňa pozrel a oznámil mi,že kým nebudem mať mužíkov spermiogram,nemieni sa zaoberať mojou pravidelnosťou mrchy....na môj dotaz,čo to s tym ma spolocne,skonštatoval.....no,dokopy nič,to je pravda,ale musite to mať.....

Tak som odkráčala k lekárovi,nech povie,čo ďalej.Sestrička mi dala číslo a adresu,vraj,nech si zavoláme a objednáme sa.Stalo sa a tak sme presne rok po vysadeni antikoncepcie otvorili dvere Inštitútu lekárskej sexuológie v Blave.

Mužík absolvoval spermiogram s výborným výsledkom,objednali si ho ešte raz,vraj,čo ak by to bola náhoda....Nebola.Druhý spermiogram bol hádam ešte lepší,ako ten prvý.

Docent,ktorý nám to oznamoval vyzeral natešene a všetko bola hračka.....aspoň to takým dojmom na mňa pôsobilo.Navrhol mi,že ak chcem,oni majú svojho  odborníka,ktorý sa zaoberá iba probéemami s otehotneím.Súhlasila som.Vyšetril ma,povedal niečo v zmysle,že mám dierkované vaječníky a to nie je problém,na Vianoce budem tehotná.To bol august 2004........

Časom som absolvovala odber krvi na hormonálny profil a sledovanie ultrazvukom.......

Hormóny boli všetky vraj v norme,folikuly zas žiadne.....

Začala som sa teda kŕmiť  clostilbegytom........najskôr 1x1 – nezabralo, nepomohla ani dávka 2x1......až pri 3x1 sa kdesi-čosi začalo rysovať a  folikul bol na svete.Dokonca dorástol na 24mm,dostala som pregnyl,ale k ovulácii nedošloL

Ten istý scenár sa opakoval každý mesiac, sem-tam folikul nedorástol, sem-tam ani žiaden nebol......no a k ovulácii sme sa dopracovali asi 2krát za celú dobu,čo som do ILS chodila.

Samozrejme,nesmiem zabudnúť napísať,že mrcha si chodila,ako sa jej zachcelo,meškala,koľko len chcela a my sme stále dúfali  a aj sa tešili,že možno tento mesiac.....márne.

V septembri tohtoroka som brúsila po internete a zasa som raz „náhodou“  vbehla na stránku Iscare-u.Pozerala som si tam už staré známe veci a natrafila na osobné maily lekárov.Váhala som asi 2 či 3 dni,no nakoniec som sa odhodlala a napísala som hlave celého CAR,docentovi Válkymu.......

Odpoveď na seba nedala dlho čakat.Nebudem vám to opisovať,tu je jeho odpoveď:

Vážená pani Bednárová

2 roky je už príliš dlhý čas a Vy nie ste stále riadne vyšetrená a nevie sa prečo ste doteraz

neotehotnela. Vynechajte clostylbegyt a radšej  prídite aj s manželom do mojej ambulancie.

Ak môžete objednajte sa  na naše recepcii na utorok budúci týždeň , alebo inokedy v ranných

hodinách, na moje meno. Tel. 5441 5544

S úctou

doc. Valky

Nemusím asi nikomu hovoriť,že som na ten mail pozerala ako keby som videla monitor prvýkrát v živote.

Neváhala som a objednala som nás.

Prisli sme na 8.30....vybavili sme si kartu,mužíka zavolali na spermiogram a potom sa nám venoval docent.

Prvú vec,ktorú mi povedal,asi po 3 minútach,čo ma videl u seba v kancelárii,bolo,že mám problém s hormónmi......Veľmi ma prekvapil,ako to može tvrdiť,však som mala testy za sebou a všetko bolo ok.....

Keď som povedala,že clostilbegyt som brala nonstop rok,skoro sa zrútil pod stôl......maximálna doba podávania je vraj 6 cyklov...

Ibaže sa ukázalo,že asi nebolo všetko tak v poriadku,ako sa zdalo.

Pri  ultrazvuku na mňa vyvalil oči,vraj či mi povedali,čo mi vlastne je.Vravím,nie,vraj iba nejake dierky,či čo,ale to nie je problém.....

Veľmi sa podivil a oznámil mi,že to teda problém je a bude,nakoľko moja diagnóza znie PCOS 3 stupňa......

Nebolo mi všetko jedno.A tak som sa dozvedela,čo to so mnou vlastne je,čo to všetko obnáša a čo podnikneme ďalej.Vzhľadom na rozsah poškodenia mojich vaječníkov a vajcovodov vidí docent ako najschodnejšiu cestu umelé oplodnenie.Máme už mesiac a pol  podanú žiadosť na schválenie v poisťovni.

A čakáme pomaly na poradovník.

Medzitým ma sledujú ultrazvukom,ak by sa nahodou vyskytol nejaký folikul,aby sme ho nepremeškali a skúsili vystimulovať,aby dorástol.

Najnovší verdikt mám z dneška – na 3Dc idem na krv,aby mali čerstve výsledky a bola nám ponúknuta možnosť absolvovať  insemináciu,alebo umelé oplodnenie „soft“.K inseminácii by som potrebovala laparoskopiu,z tej mám aj strach,a samozrejme,zrelé vajíčka a ovuláciu,čo je u mňa viac-menej debata o zázraku,no a samozrejme,vraj je tam dosť malá úspešnosť.

No a druhá ponuka je ponukou,kým príde papier z poisťovne a kým sa zaradíme do cyklu.....“soft“....je to „soft“umelé oplodnenie preto,že sa zaoberajú vystimulovaním jedného folikulu,odoberú ho,oplodnia a vložia do maternice.Pri normálnom sa odoberá viac vajíčok naraz.Pri úspešnom pokuse je cena 20 tisíc korún,poisťovňa to neprepláca,pri neúspešnom sa platia iba lieky a injekcie.....

Takže teraz riešime dilemu,či čakať a počkať na poisťovňu,prípadne náhodu,že by to vyšlo samo,alebo či to risknútť a naše šťastie v podobe bábätka si „kúpiť“.Nejde ani tak o peniaze,teda o tie nejde vôbec,skôr mam obavu z toho,čo to so mnou urobí,ak to nevyjde.................