Temperament

No, podľa mňa sa na týchto úvahách o nervóznych rodičoch - nervóznych deťoch, nervóznych prvorodených, kľudných druhorodených atď. najviac bavia maminy dvojvaječných dvojčiat.

Kamoška, mimochodom veľmi kľudná osoba, porodila dvojčatá, na ktorých bolo krásne vidieť, aké sú odlišné. Dievčatko bolo od narodenia kľudnejšie, v podstate od narodenia zaspávalo samé v postieľke, takmer stále v dobrej nálade.. Chlapček bol nervóznejší, bolo ho treba uspávať nosením, vždy mal väčší odstup od ľudí... Doteraz je dievčatko pohodovejšie, skoro s ničím nemá problém, nové veci prijíma ľahko.. chlapček je opak. Sú to pritom dve deti rovnakých rodičov, z rovnakého tehotenstva, narodené v tom istom čase, vychovávané rovnako.... Jednoducho sa s tým narodili.

Na tému temperament bol krásny článok v časopise Mama a ja od psychologičky PhDr. Violy Zlámalovej, toto je z neho výcuc(je to trochu dlhšie :-:):

"Individuálna odlišnosť medzi deťmi sa dosť výrazne prejavuje práve v temperamente. Temperament možno rozdeliť na 9 čŕt a každú skúmať samostatne. Sú to tieto črty:

POHYB – Už od prvého týždňa života dieťaťa možno pozorovať u rôznych detí rozdielne teperamentové prejavy. Výraznejšie sa začínajú prejavovať v štvrtom až piatom týždni života. Niektoré deti silno a stále pohybujú nožičkami, rýchle šermujú rukami, iné sú síce pohyblivé, no intenzita pohybov je slabšia. Ďalšie deti ležia takmer bez pohybu, pričom očami sledujú okolie, prípadne sa pomaly, akoby lenivo preťahujú. Môžeme potom hovoriť, že niektoré deti sú pohybovo veľmi živé, iné stredne živé a ďalšie málo aktívne – skôr pasívne.

PRISPÔSOBENIE SA ZMENÁM, NOVÝM SITUÁCIÁM – Rozdiely medzi deťmi vidíme aj v ich adaptabilite – rýchlosti prispôsobenia sa. Možno to sledovať pri prvom podaní tekutiny lyžičkou, keď predtým bolo dieťa iba dojčené alebo kŕmené z fľaše. Podobná situácia je u staršieho dieťaťa, keď začne navštevovať škôlku. Niektoré deti si na nové situácie zvyknú skoro hneď, iné až po opakovanej skúsenosti a ďalšie si nedokážu zvyknúť veľmi dlhú dobu.

RYTMICITA BIOLOGICKÝCH FUNKCIÍ – Ide o pravidelnosť alebo nepravidelnosť v rytme spania, jedenia, vyprázdňovania. Jedno dieťa potrebuje dostávať jesť v pravidelných intervaloch, iné v nepravidelných. To nepravidelné má prestávku v jedení niekedy dve hodiny, inokedy štyri až päť hodín. Ak by sme ho kŕmili pravidelne, nakŕmime ho vtedy, keď ešte nieje hladné alebo vtedy, keď už má po pocite hladu. Kŕmenie potom dieťa vníma ako bolesť a tiež môže dôjsť k narušeniu vzťahu dieťa-matka preto, lebo pri ďalšom kŕmení sa dieťa bude chcieť vyhnúť zdroju bolesti, teda matke. Neraz sa stáva, že po takejto opakovanej skúsenosti dieťa odmieta prsník alebo fľašu a začne neprospievať. Treba teda rešpektovať jeho temperamentovú individualitu. Rovnako je to aj so spaním a vyprázdňovaním.

ODPÚTATEĽNOSŤ POZORNOSTI – Naznačuje, ako ľahko možno odviesť pozornosť dieťaťa iným smerom. Ak napríklad matka podáva dieťaťu z fľaše čaj a do miestnosti vstúpi iná osoba, deti reagujú rôzne. Jedno síce prenesie pozornosť na druhú osobu, ale pije ďalej – nedá si odpútať pozornosť od činnosti, ktorú práve vykonáva. Je to dieťa s ťažšie odpútateľnou pozornosťou. Iné dieťa okamžite prestane piť a presunie pozornosť na novú osobu – je to dieťa s ľahšie odpútateľnou pozornosťou. V staršom veku sa to pri hre alebo učení prejavuje ako prelietavá pozornosť.

INTENZITA REAKCIÍ – U malých detí je ľahko porovnateľná v hlasitosti plaču či smiechu. Dieťa so silnou intenzitou reakcie plače veľmi nahlas a prenikavo, iné so strednou intenzitou je v reakciách miernejšie a ďalšie pri nespokojnosti len tíško pomrnkáva – niekedy z jeho prejavov ani nezistíme, že je nespokojné. V neskoršom veku sa intenzita reakcie prejavuje v tom, s akou naliehavosťou a nástojčivosťou si dieťa vynucuje hračku či pozornosť dospelého. Sympatickejšie sú deti so stredne silnou a miernou intenzitou reakcií.

KVALITA NÁLADY – Táto črta temperamentu naznačuje, či u dieťaťa v priebehu dňa prevažuje spokojná, veselšia nálada alebo nespokojná, plačlivá. Toto základné citové naladenie je vrodené, a preto nemôže byť rodičovská starostlivosť a výchova považovaná vždy za príčinu plačlivosti a nespokojnej mrzutosti dieťaťa.

CITLIVOSŤ NA PODNETY – Dieťa s vysokou citlivosťou reaguje aj na pomerne slabý podnet, so strednou citlivosťou potrebuje silnejšiu stimuláciu a dieťa so slabou citlivosťou niekedy nereaguje ani na silný podnet. U malých detí sa táto citlivosť prejavuje v reagovaní na hluk, chlad, teplo, svetlo, pomočenie sa, na melódiu, reč. Neskôr sa k týmto podnetom pridávajú ďalšie – reakcie na ľudí, na hru, učenie.

VYTRVALOSŤ – Táto črta zodpovedá za to, ako dlho dokáže zostať dieťa pri nejakej činnosti či dokáže prekonať prekážku, keď sa o niečo snaží. Niektoré deti, keď objavia zaujímavú hračku, snažia sa k nej dostať napriek prekážkam a vzdialenosti. Iné deti odradí prvá prekážka a začnú robiť niečo iné. V neskoršom veku sa to prejaví nielen pri hre, ale aj pri učení.

PRÍSTUP A ÚNIK – Posledná temperamentová črta naznačuje, či dieťa javí ochotu pristupovať k novým hračkám, oblečeniu, ľuďom, situáciám alebo všetko nové odmieta, prípadne potrebuje dlhší čas na to, aby zvolilo prístup.

Temperamentové črty sa u každého človeka rôzne kombinujú a tak vznikajú individuálne typy temperamentu. Výrazne vyhranené typy sú asi len u 1/3 detí, u ostatných je to niekde medzi jednotlivými typmi. Každý typ je však „normálny“ a sám osebe nie je príčinou výchovných problémov. Keď však narazia na seba dva odlišné temperamenty dieťaťa a rodiča, môžu výchovné problémy vzniknúť. Aktívny rodič, ktorý má pasívne dieťa, bude z neho nervózny, bude ho nútiť k väčšej aktivite, čo dieťa nedokáže splniť. Aktívne – pohybovo veľmi živé dieťa zas veľmi rýchlo unaví pasívnejšieho rodiča, ten ho začne trestať pre jeho živosť a vzniká začarovaný kruh.

Typ temperamentu súvisí aj s vychovávateľnosťou detí. Ľahšie vychovateľné sú tie, ktoré sú aktívne, ale nie prehnane, majú prevažujúcu dobrú, spokojnú náladu, vedia spolupracovať, ľahko sa prispôsobujú na zmenu, sú dosť vytrvalé, nie sú precitlivené a nemajú veľmi silnú intenzitu prejavov. Ťažšie vychovávateľné sú deti s nadmerne vysokou aktivitou alebo prílišnou pasivitou, veľmi ťažko sa prispôsobujúce, precitlivené, veľmi málo vytrvalé, s prelietavou pozornosťou a prevažne nespokojnou náladou. Niekde medzi týmito typmi sú deti „pomaly sa rozohrievajúce“ – potrebujú trochu času, aby sa „rozohriali“, a potom sú také, ako ľahko vychovávateľné deti.

Temperament je vrodený, nemožno ho meniť, ale môžeme ho čiastočne ovplyvniť tým, že prispôsobíme podmienky, v ktorých dieťa vyrastá. Aktívne dieťa potrebuje viac voľnosti, pohybu. Ťažko sa prispôsobujúce dieťa nebudeme vystavovať častým zmenám. Dieťa s prevažne nespokojnou náladou potrebuje úsmev rodiča, jeho pokojné správanie – dôležité je nenechať sa vtiahnuť do nálady dieťaťa. Málo vytrvalé dieťa potrebuje častejšie striedať činnosti. Precitlivené dieťa nie je dobré často vystavovať hluku, chladu, teplu.

Rešpektovanie individuálnych čŕt temperamentu asi do piatich rokov veku dieťaťa je prínosom pre výchovu v ďalších rokoch. Potom už správanie dieťaťa nie je až tak výrazne ovplyvňované temperamentom – do hry vstupuje vôľa, myslenie, schopnosť sebaovládania, a tým možno niektoré prejavy temperamentu utlmiť. Ignorovanie individuálnych zvláštností dieťaťa môže byť príčinou porúch správania v staršom veku – najčastejšie v puberte."